Recenzia
Jana Túry Kopčová
10.10.2014

Najdlhšia cesta - Nicholas Sparks

Preklad Jana MelcerováIkar 2014

Nicholas Sparks je takmer stálicou v rebríčkoch najpredávanejších kníh. Jeho romány si získavajú nadšených čitateľov na celom svete, osem z nich bolo sfilmovaných. Autorov najnovší a zatiaľ najdlhší literárny počin Najdlhšia cesta tvoria dva odlišné príbehy. V prvom je rozprávačom deväťdesiatročný Žid Ira Levinson, s ktorým sa čitateľ stretáva v havarovanom aute. Zdá sa, že je na konci svojej životnej cesty, no v tom do deja vstupuje jeho mŕtva manželka Ruth a romantický príbeh sa začína. Druhá línia rozpráva o mladej študentke výtvarného umenia Sophii Dankovej (jej otec je Slovák) a mladom kovbojovi Lukovi. Ich počiatočné vzplanutie naráža na priepastné rozdiely ich rozličných spôsobov života.

Sparks je výborným rozprávačom. Striedaním kapitol, a tým dvoch príbehov, drží čitateľa aj na takmer päťsto stranách textu v neustálom napätí a očakávaní. Dynamiku dosahuje aj výmenou rozprávačov – Ira transformuje svoj príbeh v polohe ja rozprávača, pri Sophii a Lukovi využíva najčastejšie tretiu osobu singuláru, ale tiež striedaním monotónneho rozprávania a spomienok starca s energickými dialógmi dvoch mladých ľudí. Kým v Správe vo fľaši autor využil motív vyplaveného tajomného odkazu od neznámeho cudzinca a v Zápisníku jednej lásky zase motív denníka, v Najdlhšej ceste stavil na formu listu. Práve listy adresované jeho manželke Ruth aj po jej smrti sa stávajú sekundárnou, no silnou líniou celého príbehu. List je dôvodom, prečo sa hlavný hrdina vybral na nebezpečnú cestu autom, a tiež jeho posledným želaním. Irove vyznania lásky predstavujú najromantickejšie pasáže celej knihy.

Príbehová línia Sophie a Luka je dynamická a plynie v jednom časovom pásme, príbeh Ruth a Iru je pokojnejší, no o to čitateľsky pútavejší. Dominuje v ňom spomienka (na vojnu), túžba po milovanej Ruth a samota po jej náhlom odchode, ale tiež oddanosť a nekonečná láska, ktorú nerozdelila ani smrť. A keďže Nicholas Sparks je rafinovaným spisovateľom, na záver cesty Sophie, Luka a Iru nečakane spojí. Príbeh tak ponúka čitateľovi opačne – teda takmer od konca. Zobrazuje tu lásku v rôznych podobách, no nie je až tak gýčovito presladená, ako sme zvyknutí z jeho predošlých diel.