Vyhľadávanie
Na začiatku románu Kolibrík talianskeho spisovateľa Sandra Veronesiho sa nám vševediaci rozprávač sprisahanecky prihovára, aby nás informoval, čo nás čaká. Predstaví nám protagonistu príbehu, očného lekára Marca Carreru, ktorý má po rozhovore s psychoterapeutom svojej manželky čoskoro zažiť najsilnejší citový šok v živote. Hneď nasledujúce kapitoly nám prezradia, že o žiadny tradičný opis či lineárne rozvíjanie deja nepôjde.
Jednotlivé časti textu majú názvy, ktoré nám naznačia, o čo v nich pôjde a kedy sa to odohralo. Po dialógu dvoch mužov, ktorý sa uskutočnil v roku 1999 a zaobišiel sa bez akéhokoľvek komentára, prichádza kapitola Oko cyklónu z rokov 1970 – 79, kde nám rozprávač predstaví Duccia Chilleriho s prezývkou Nemenovateľný, lebo prináša nešťastie a treba sa mu vyhýbať. Marco zostal jeho priateľom, lebo podľa teórie oka cyklónu kto sa postaví do stredu cyklónového lievika, vyhne sa jeho zničujúcim dôsledkom. Potvrdí sa mu to v roku 1979, keď Chilleri odmietne nastúpiť do lietadla, lebo vidí jeho cestujúcich ako mŕtvych. Marco záchvat svojho priateľa nechápe, no vystúpi z lietadla spolu s ním. Lietadlo sa zrúti do mora a všetci cestujúci zahynú.
V kapitole Motúzik z rokov 1992 – 95 je už Marco ženatý a má trojročnú dcéru, ktorá rodičom oznámi, že má na chrbte motúzik, ktorým je pripútaná k stene, preto musí dávať pozor, keď niekto prejde poza jej chrbát, aby sa do neho nezamotal. Psychiater im však vysvetlí, že dievča si vymyslelo motúzik ako puto nie k stene, ale k otcovi, lebo sa bojí, že ho stratí. Stačí, keď sa jej otec bude čo najviac venovať a motúzik sa stratí. Tak sa aj stalo.
Ibaže, to sme v rokoch 1988 – 99, nové rozdelenie úloh medzi manželmi vedie k rozvratu rodiny. Po páde lietadla zhoda okolností spôsobí, že sa Marco ožení s peknou Slovinkou Marinou Moliterovou. Čo je však pre Marca osudová láska, pre Marinu je iba pretvárka. Svoje spojenie s tragickým letom si vymyslela a urobila zle, že klamala stále, no on urobil ešte niečo horšie – on jej uveril. Nebola v manželstve šťastná a keď zistila, že si jej manžel píše so svojou detskou láskou, podľahla démonom vo svojej povahe. „Sebaľútosť sa skombinovala s agresivitou, inteligencia s podlosťou, citlivosť so zlobou.“ A hoci sama podvádzala Marca, kde sa dalo, jeho platonickú neveru sa rozhodla kruto potrestať.
Až teraz sa dostávame k udalostiam z rokov 1973 – 74, keď Marco dostal prezývku kolibrík. Bol šikovný a bystrý, no maličký, preto ho matka pomenovala po tom pôvabnom vtáčikovi. Z rastovej nedostatočnosti sa vyliečil, no potreboval kolibríkovu vytrvalosť, aby sa udržal na hladine života.
Dobrý chlapec Marco stratí rodičov, sestra spácha samovraždu, brat sa odsťahuje do Ameriky, prežije peklo rozvodu s psychicky narušenou manželkou, príde aj o milovanú dcéru, až vnučka Miraijin prinesie svetlo nádeje. Až keď sa život naplní, možno ho ukončiť.
Je to skladačka a tak trochu aj detektívka, v ktorej sa skryté stránky života postáv odhaľujú s odstupom času a autor na to využíva široký register štylistických postupov. Opisy striedajú dialógy, listy, maily, sms, telefonáty, premyslene poskladané do mozaiky, ktorá vytvorí podobu (jedného) ľudského života. Autorské odbočky do jazyka a kultúry, rozvité vety – šesťstránkovú kapitolu s osudným telefonátom tvorí jedna veta – takýto text si vyžaduje skúseného prekladateľa, čo Stanislav Vallo spĺňa v plnej miere. A čitateľ sa môže tešiť na zaujímavú knihu.
Sandro Veronesi: Kolibrík
Preklad: Stanislav Vallo
Bratislava: Slovart, 2021
