Vyhľadávanie
Thomas Bulfinch: Najkrajšie antické báje
Bratislava, Mladé letá 2005
Preklad Ema Draškabová, Peter Draškaba
Predvianočný trh obohatila očarujúca publikácia, ktorú vydavateľstvo Mladé letá odporúča do každej rodinnej knižnice. Publikácia (z hľadiska textu aj ilustrácií) je určená čitateľovi, ktorý už dokáže doceniť nielen interpretáciu gréckych a rímskych mýtov, ale aj použité reprodukcie známych výtvarných diel.
Americký autor Thomas Bulfinch (1796 – 1867) v úvode prvého vydania bájí The Age of Fable roku 1855 napísal, že jeho kniha nie je určená ani teológom, ani filozofom, ale bežným čitateľom, aby rozumeli súvislostiam a odkazom využívaným v literatúre a iných umeleckých žánroch. Z vlastnej skúsenosti vieme, že súčasťou bežného života sa stali slovné spojenia, ako Damoklov meč, danajský dar, trójsky kôň, syzifovské úsilie, Pandorina skrinka, verná ako Penelopé, Amorov šíp a mnohé ďalšie. Aby sme im porozumeli, musíme poznať grécku a rímsku mytológiu.
V gréčtine slovo mýtus znamenalo rozprávanie, povesť, slovo. Mytológia ako súhrn mýtov je špecifický svetonázor, ktorý vznikol v najstarších časoch. Odzrkadľuje názory prvotných ľudí na javy prírody a života, počiatky vedeckých poznatkov, náboženské a mravné predstavy, ako aj ich umelecko-estetické cítenie. V mýte sa prelína viera a poznanie, ale ani jedno netvorí jeho podstatu.
I keď sa mnohé mýty zdajú naivným a primitívnym vysvetlením, nemožno ich za také považovať, pretože mýtus nie je prvotnou formou vedy alebo filozofie, ale osobitný druh chápania sveta, špecifická obrazná, zmyslová, synkretická predstava o prírodných javoch a spoločenskom živote, najstaršia forma spoločenského vedomia.
Najvyšší boh Zeus (otec bohov a ľudí) zabezpečuje striedanie ročných období, riadi všetky nebeské javy (najmä hromy a blesky), je zosobnením týchto javov, ich prejavom a životom. Jeho dcéra Aténa je ochrankyňou remesiel, bohyňou vied a múdrosti (v najstarších mýtoch aj bohyňou plodnosti). Ako ochrankyňa miest (Aténa Polias) stráži poriadok a zákonnosť. Podľa mýtu sa bohyňa múdrosti a ochrankyňa Atén objavila na svete zázračným spôsobom – vyskočila v plnej zbroji z Diovej hlavy. Mytologické obrazy na rozdiel od poetických a rozprávkových nie sú symbolické. V mýte je zázračné narodenie Atény reálnou udalosťou, a nie alegóriou alebo umeleckým stvárnením. Mýtická Aténa nie je iba ochrankyňou múdrosti, je to sama zosobnená Múdrosť, ktorú si starí Gréci predstavovali ako živú a reálne jestvujúcu bytosť.
V gréckej aj rímskej mytológii bohovia a ľudia „svorne“ koexistujú, bohovia majú ľudskú podstatu, nie sú dokonalí, dopúšťajú sa morálnych prehreškov, utiekajú sa k ľsti, poznajú túžbu po odplate, nie sú všemohúci ani vševedúci, i nad nimi vládne Osud.
Podobne ako hrdinský epos, legenda a rozprávka aj mýty sú dielom kolektívnej tvorby ľudstva. V priebehu stáročí sa mýty navzájom obohacovali, dopĺňali ústnym rozprávaním. Preto má jeden príbeh často rozličné verzie. Až neskôr ich jednotlivci, často spisovatelia, zachytili v písomnej forme. Medzi najznámejších antických zberateľov mýtov patria Homér, Hesiodos, Ovídius či Vergílius.
Prvotný človek chápe všetko prírodné prizmou zoomorfizmu alebo antropomorfizmu, stotožňuje sa s prírodnými javmi, poľudšťuje prírodu a personifikuje ju; akoby nevedome zisťoval ontologickú jednotu človeka a prírody. V mýte človek splýva s prírodou, spája sa s ňou a imaginárne sa zmocňuje prírodných síl. Tento spôsob „ovládnutia“ prírodných síl znamená zároveň začiatok dejín „ducha“ a koniec púheho živočíšneho bytia.
Z množstva známych bájí sa v tejto publikácii stretneme s osudom hrdinského titana Prométea potrestaného Diom či Hérakla, ktorý ho napokon zbavil utrpenia, na ktoré ho Zeus odsúdil; dočítame sa o príbehu lásky Orfea a Eurydiky, ktorý sa stal inšpiráciou pre viaceré hudobné stvárnenia (napr. Ch. W. Gluck). Zaujme nás aj príbeh mýtickej dvojice Parida a krásnej Heleny či putovanie Odyssea; Apollón, Dafné, Venuša, Hádés, Mídás, Pégasos, Daidalos a Íkaros (prepis mien je podľa tejto knihy) a ďalší - aj títo boli inšpiráciou pre mnohé výtvarné, hudobné a literárne diela svetoznámych maliarov, sochárov, skladateľov a spisovateľov, v ktorých žijú dodnes.
Báje sú bohato ilustrované reprodukciami obrazov slávnych maliarov, ako Michelangelo, Rubens, Jan Brueghel st., Tizian, Botticelli, Tintoretto, Poussin, Moreau a ďalší. Originály vybraných reprodukcií sa nachádzajú v najznámejších galériách a múzeách sveta.
Textovú časť publikácie uzatvára rodostrom gréckych a rímskych bohov.
Michaela Geisbacherová
