Keď niekto ocení krásu regiónu, z ktorého pochádzate, chtiac-nechtiac si
vás podmaní akási hrdosť: „Pre mňa je jeden z najkrajších vrchov na Sloven-
sku Vápeč v Strážovských vrchoch. To je úžasná vyhliadka ako z lietadla.
Krajina pod ním je minimálne o 500 – 600 metrov nižšie, trčí z kotlinovej
krajiny a vidno z neho pol Slovenska,“ vyznal sa spisovateľ, vášnivý turista
a riaditeľ vydavateľstva Dajama Daniel Kollár, k čomu Ján Lacika jedným
dychom dodáva: „Má ešte takú výhodu, že nemusíte chodiť z miesta na
miesto a hľadať vyhliadky. Na jednom mieste sa otáčate ako hodiny a vidíte
všetko. Je odtiaľ dokonalý kruhový výhľad.“ Do knihy Najkrajšie vyhliad-
ky – 50 výletov za vyhliadkami z edície Po Slovensku sa nedostal, pretože
aj v prípade tejto publikácie ide o subjektívny výber konkrétneho autora,
teda geografa, fotografa, autora množstva kníh o Slovensku, Jána Laciku.
Dado Nagy ho predstavil v bratislavskom kníhkupectve Panta Rhei 6. júla
v rámci prezentácie nových kníh z vydavateľstva Dajama.
Presťahovala som sa však do menej hornatých končín. Zo Zobora, neďaleko
ktorého som zapustila korene, vraj vidno Alpy. Tak som ho vyšliapala. Alpy
som nedovidela, Ján Lacika má asi zrak ako sokol alebo to je naozaj tak, že
len výnimočne býva taká viditeľnosť, aby človek zbadal toto majestátne
pohorie, najvyššie v Európe. Zobor v mojich očiach stúpa. Aj autor v knihe
spomína, že kotlinová turistika je zaznávaná, krásne vyhliadky sú i v nížin-
nej krajine. Lacika preferuje estetické hľadisko. Posolstvo titulu funguje:
„Sústredil som sa na vyhliadky, ktoré sú pomerne ľahko dostupné, netreba
sa niekam štverať od rána do večera, stačia na ne 2 – 3 hodiny. Väčšina ľudí,
aj keď nie sú zdatnými turistami, sa vie na toto miesto dostať a vychutnať
si ho.“ Z tisícok vyhliadok vybral vyše dvesto „najkrajších, predstavujúcich
najpôsobivejšie a najfotogenickejšie scenérie na Slovensku“. Texty koncipoval
z pohľadu kráčajúceho turistu-sprievodcu, ktorý čitateľa zorientuje, kde sa
nachádza, čo môže vidieť vo svojom okolí, aká hornina tu prevláda. A keďže
autorovi často vyčítajú obyvatelia východného Slovenska, že sa vo svojich
publikáciách viac venuje západu, tentoraz ich prekabátil: „Severom som
išiel na východ Slovenska a juhom som šiel späť.“ Úvodný text ku každej
vyhliadke charakterizuje oblasť ako celok, napríklad kopaničiarska kra-
jina Myjavskej pahorkatiny je typická tým, že ľudia tu stavali sídla a cesty
na jej oblých chrbtoch, doliny zostali zalesnené a neprístupné a výhľady
siahajú ozaj ďaleko. Nasleduje putovanie po farebne odlíšených značkách.
Orientáciu pre menej skúsených turistov uľahčí panoramatická fotografi a
ku každej trase s popismi hradov, zámkov, obcí, pohorí… a výrezy máp.
Absolvovaním všetkých päťdesiatich výletov zhliadnete až dvesto vyhliadok:
„Bolo to pre mňa isté zhrnutie toho, čo som za niekoľko desiatok rokov po
Slovensku prešiel,“ dodáva vitálny Lacika. Tridsaťdeväť z nich je skôr pre
peších turistov, ostatné odporúča cyklistom, samozrejme, najviac je ich
sústredených v hornatých severných častiach Slovenska. Lacika behá celý
život po rodnej hrude, a tak vie, že keď východisko a cieľ nie sú identické,
treba riešiť dopravu. Aj tieto informácie v knihe nájdete.
Máme to šťastie, že naša domovina je hornatá, pokračuje Lacika: „Krajina
e najkrajšia vtedy, keď je fragmentovaná, kde-tu lesík, kde-tu lúka, je to
také pestré.“ No tak ako každé prírodné územie, i to naše sa mení. Jednak
vplyvom prírodnej sukcesie, ale i konaním človeka. Niekedy zasiahneme
nesprávne, inokedy je to šťastné riešenie: „Hrad Šebeš bol zarastený, ale
múdry človek ho odkopal, vyčistil a zrazu je z neho jedno fantastické vy-
hliadkové miesto.“ Práve hrady a vyhliadky sú nerozlučnými dvojicami.
Autor odporúča Kapušiansky, Muránsky či Liptovský hrad.
Dôležité je hlavne ísť do prírody, trochu sa hýbať a vnímať jej krásu.
Niektoré vyhliadky sú takmer dosiahnuteľné autom, „pre tých najpohodl-
nejších“, neodpustí si uštipačne Kollár. Niekedy to však nie je o lenivosti,
ale o nevšímavosti. Často nevieme, čo máme práve pod nosom. Aj preto je
kniha Najkrajšie vyhliadky prvá s novou koncepciou, pracovné názvy
ďalších titulov sú od mesta k mestu, od hradu k hradu, od stromu k stromu.
Lacika na prvej z nich už pracuje. Odhaľuje očarujúce miesta, o ktorých
často nevieme, pretože nie sú také frekventované.
