Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2012
„,Sobota!‘ zakričala pani Hnatliaková a vyzliekla sa donaha.“ Takýmto extravagantným úvodom sa pokúsil uzurpovať čitateľovu pozornosť (nie celkom debutant) Michal Jedinák. Musím sa poctivo priznať, že tú moju si získal okamžite. Niektorí rodičia by síce mohli namietať, či je knižka vhodná pre deti, no môžem všetkých „pochybovačov“ uistiť, že podobné „úlety“ autora sú nielen neškodné, ale dokonca prospešné. Ide totiž o knihu viac ako netradičnú a humornú, chutne okorenenú prvkami recesie. No a čo viac naše neskrotné ratolesti potrebujú?
Prejdime však k veci. Najmenšia rodina na svete je súbor 17 (skôr fantastických ako rozprávkových) príbehov, v ktorých dominujú členovia svetoznámej rodiny Hňatliakovcov, ktorá sa postupne zmenšila praním v kúzelnom pracom prášku, aby sa zmestila do rovnako zmenšeného oblečenia. Nájdeme tu aj príbeh o holubovi, ktorý (okrem toho, že hovoril čistou slovenčinou) založil prvú holubiu taxislužbu, či o kúzelníkovi, ktorý skutočne čaroval. Autorova fantázia tu však nekončí. Čitateľ môže na stránkach „stretnúť“ strašidlá, Sniežkov, ľudské klony, robotov, pavúčie dievča a iné nezvyčajné tvory. Dozvie sa tiež, ako vznikli krátke nohavice, prečo spia netopiere cez deň a kto je to televízna teta. Ide vskutku o (obsahom aj rozsahom) pestrú paletu príbehov. Autor dôkladne zmiešava dobrodružnosť a napätie so zábavnosťou a poučením. Nenápadne zdôrazňuje životné hodnoty: lásku, priateľstvo, cieľavedomosť, nezištnosť, obetavosť či silu rodiny. A čo je najdôležitejšie, ukazuje, že aj z konvenčného námetu zaváňajúceho mravokárčením sa dá vykresať čarovno-poučný príbeh guldanovského typu (à la Bambuľkine dobrodružstvá), avšak s oveľa recesistickejším a aktuálnejším pozadím. Jeho základným nástrojom je totiž imaginácia, s ktorou pracuje celkom nezvykle: v jeho textoch pár ponožiek vedie proti sebe boj o život zmenšeného chlapca a z mierumilovných, nápomocných, v divokej prírode žijúcich štipcov sa po občianskej „štipcovskej“ vojne stávajú zlenivené pomôcky človeka. Takéto príklady (a viac ich radšej neprezradím) snáď dokazujú autorov alternatívny prístup, ktorý miestami zaváňa satirou. Veď posúďte sami.
Za rovnako netradičný by som v závere označil aj rozsah knižky. Úctyhodnými 173 stranami si Michal Jedinák zrejme zaistí čitateľovu priazeň na viac ako pár večerov. K tomu mu nepochybne pomôžu aj počítačovo-kresbové ilustrácie mladej výtvarníčky Kataríny Gaskovej, ktoré podčiarkujú žartovnú nekonvenčnosť tejto jedinečnej knihy, adresovanej nielen trochu väčším deťom, ale každému, kto si rád obzrie náš (už aj tak bláznivý) svet z trochu iného uhla.
