Vyhľadávanie
Buvik 2013
Spisovateľ Daniel Hevier je známy nielen svojimi knihami pre dospelých, ale aj istými novátorskými prvkami, ktoré vniesol do detskej literatúry. Vydavateľstvo Buvik sa rozhodlo po viac ako dvadsiatich rokoch pre reedíciu obľúbených Hevierových rozprávok s názvom Nám sa ešte nechce spať.
Večný problém uspávania dieťaťa sa stáva nosným motívom rozprávkovej knihy. Pre texty zvolil autor pomerne jednoduchú koncepciu – hrdinovia odmietajú spánok, avšak za porušenie pravidiel a prírodných zákonov ich neminie trest, či už v podobe prechladnutia, premeny na kvet alebo zlých snov.
Napriek tomu, že príbehy zobrazujú podobnú tematiku, autor sa každému z nich pokúša vdýchnuť osobitý ráz a ozvláštniť ich. Rozprávky umiestňuje Hevier do rozličného prostredia rybníka, vesmíru, lesa, exotického Mexika, ale aj ohraničeného priestoru detskej izby. V knihe ožívajú hračky, špendlíky, prebúdzajú sa sopky, čarujú králiky a nezbedné palce vykúkajú spod periny. Zvieratá antropomorfizáciou nadobúdajú ľudské vlastnosti, čím sa zároveň približujú aj detskému čitateľovi a vytvárajú tak paralelu s jeho svetom: „Ty si umývaš zuby, a sloník si musel umyť zababrané kly.“
Určité novátorstvo predstavuje priame oslovenie dieťaťa, čím sa ho spisovateľ pokúša zároveň vtiahnuť do deja rozprávky: „Napokon sa na jej úpätí objavil chlapec. Nebol o nič väčší od teba. Ani on ešte nechodil do školy.“
Hevier umiestňuje do textov zámerne rozličné reálie, ktorými sa snaží rozšíriť znalosti dieťaťa. Objaví sa tu známa sopka, Aztécky chlapec, hviezda Proxima Centauri, sova Plamienka Driemavá a Výr Bradatý. Prostredníctvom zobrazenia príbehov z inej perspektívy sa snaží rozvíjať detskú predstavivosť a obrazotvornosť: „To sú ale krásne motýle! – vzdychal. (...) Ale vo výkladoch neboli nijaké motýle. Boli to figuríny oblečené do jemných šiat s dlhými rukávmi.“
Daniel Hevier oživuje príbehy pre neho typickým jemným humorom a slovnými hračkami, invenčnými pomenovaniami (myšodravci, krpáčik), príznačnými názvami postavičiek (motýľ Súmračník, Plamienka Driemavá). Autor v sebe nezaprie básnika a do rozprávok miestami včleňuje verše a poetické obrazy: „Súmračník rozhojdával lampášiky púpav“, „Tma tmúca, na strašenie súca!“ Posledná rozprávka pre deti a zvieratká, poňatá trochu netradičným spôsobom, vyúsťuje do cyklickosti a poukazuje tak na nekonečnú možnosť jej „rozprávania“. V závere nájdeme ešte jednu zvláštnosť – uspávanku na nápev známej „Uspávanky“ Wolfganga A. Mozarta.
