Recenzia
Barbora Baranová
22.08.2000

Naozaj len debut, alebo rodí sa majsterka?

Bratislava, Frogman 1999

Debutujúca autorka Barbara Pribylincová študuje filmovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku na VŠMU, preto jej literárna prvotina Na brehu oceána, zbierka 28 poviedok, pôsobí ako odklon od jej profesie, ale zároveň je príklonom k storakým podobám umenia.

Na brehu oceána, na akomsi prahu či vstupnej bráne, sa ocitnú jej hrdinky -- stoja buď na prahu dospelosti, alebo na prahu nového života. Pribylincová prostredníctvom (záhadných) postáv, mnohokrát autobiografických, tlmočí svoje názory. Podobne ako samotná autorka musela zložiť bakalársku skúšku aj Anna Mária z poviedky Anna Mária... Jej rozprávanie však siaha až do čias predchádzajúcich tejto udalosti, teda do doby dospievania. Očami mladého muža ironicky zachytáva zmeny: ,,Aj som si vtedy pomyslel, aké pekné dieťa. Postupne však začala akosi oškaredievať. Natiahli sa jej končatiny, nos vyčnieval a celé telo bolo akési čudné. Najškaredšia bola ako trinásťročná. Dieťaťom už nebola, ani s prižmúrením očí nie, a od mladej dámy mala na míle ďaleko." (s. 8) Prekračuje hranice prítomnosti a odvážne sa vydáva do budúcnosti, v ktorej na ženu čaká iba samota a opustenosť, keď sa jej najbližší vyberú svojou cestou, za svojím cieľom. Barbara Pribylincová a ženské postavy z poviedok si uvedomujú, že svet praje odvážnym a treba žiť tak, aby človek neskôr neľutoval to, čo nespravil, preto jej mama Jožka v závere jednej poviedky vyhlási: ,,Život mi núkal toľko možností. No mne aj tak chýba odvaha." (s. 24)

Ale nie všetky ženy utekajú pred životom bez boja, mnohé z nich sa búria. Takou je Esterka z poviedky Na svet sa dá pozerať aj inak . Už samotný názov prezrádza filozofiu Esterkinho a do istej miery aj autorkinho života: na všetko možno pozerať z dvoch uhlov, všetko má svoje kladné i záporné stránky a je len na človeku, ktoré z nich uvidí. Esterke umrel otec, matka každý týždeň pácha samovraždu (lebo bola zneužitá), napriek tomu sa nedá zastrašiť, smelo sa tomu postaví a vyhlási: ,,Ach, veď on je už raz taký." (s. 35)

Pribylincovej hrdinky najviac sužujú chlapi: neoslovujú ich menom, ale titulom Hnoj. Tento negativistický postoj k mužom postupne prerastá v ,,klasickú ženskú slabosť" -- dávať im donekonečna novú a novú šancu, lebo, podľa Valérie, žiť s nimi je ťažké, no bez nich nemožné.

Útly poviedkový debut odkrýva aj mnohé spoločenské problémy -- rozdielne finančné zázemie, nežná revolúcia a jej vplyv na "normálnych radových" občanov. Vážne témy odľahčujú komické obrázky zo života násťročných -- búrlivé oslavy, dohadzovanie vhodných partnerov, reakcie na okolitý svet...

Poviedková knižka Na brehu oceána je ukážkou debutujúcej autorky, ale aj majsterky alegórie a skrytých významov. Ak budú jednu a tú istú poviedku čítať dvaja ľudia, každý v nej nájde čosi iné, dokonca aj vy sami po druhom prečítaní odhalíte niečo nové, čo vám pri prvom "letmom" dotyku ostalo zahalené. Nech sa páči! Zahryznite sa do knižky, či lepšie povedané, neostaňte stáť ,,na brehu oceána", ale ponorte sa do jeho hĺbok.

Barbora Baranová