Azda ani neprekvapuje, že na prelome 20. a 21. storočia, teda v období výrazného rozvoja vedeckého poznania a technického pokroku, sa častejšie stretávame s obnoveným záujmom vedcov a širšej verejnosti o starodávne eposy, o mýty rôznej kultúrnej proveniencie, teda o historické kultúrne výtvory, v ktorých väčšiu úlohu ako racionalita ešte zohrávali fantázia, emocionalita, znalosti späté s rôznymi formami folklórnej tvorby národov. Zvýšený záujem o dávne príbehy, ich nové prepracované vydania akiste súvisia aj s tým, že viaceré výskumy dnes prichádzajú k zaujímavým záverom, ktoré nielenže prehlbujú obraz genézy jednotlivých eposov, ale privádzajú aj k objavom o predtým neznámych spojitostiach medzi nimi, niekedy až k prekvapujúcim analógiám a paralelám, a to aj v prípade eposov geograficky vzdialených kultúr.
Tak aj na pultoch našich kníhkupectiev sa nedávno zjavil už nie celkom neznámy Nartský epos v spracovaní prozaičky, dramatičky, prekladateľky a literárnej vedkyne Evy Maliti Fraňovej.
Prvý raz sme sa s príbehmi tohto osetského eposu, prirovnávaného svojím významom a miestom v svetovej ľudovej slovesnosti k Eposu o Gilgamešovi, ku Kalevale, Edde či k Piesni o Nibelungoch mohli stretnúť vďaka našej literátke na začiatku osemdesiatych rokov v edícii Pradávne príbehy vydavateľstva Mladé letá. Teraz je tu príležitosť začítať sa do nového, kompletnejšieho vydania Nartského eposu, ktoré opäť pripravila Maliti Fraňová, a to aj na základe novších originálnych i ruských prameňov.
Nartský epos patrí k hrdinským eposom, v ktorom predstavujú hlavné postavy legendárni bojovníci, odvážni a hrdinskí muži a vedno s nimi múdre a rozvážne ženy. Okolo nich vznikli celé cykly príbehov. Ako sa dozvedáme zo zasväteného doslovu Evy Maliti Fraňovej, hrdinských Nartov nepoznajú len Oseti, tento epos existuje vo viacerých variáciách a fragmentoch aj u iných národov Kaukazu. Napriek existujúcej variabilite sa vedci zhodujú, že pôvod tohto eposu je osetský, čo podporuje aj jeho lingvistická, historická či etnografická analýza. Mýtickí hrdinovia nartského eposu sú síce nadprirodzené pozemské bytosti, ale zároveň ich charakterizujú celkom bežné, dobré i zlé ľudské črty. Oseti si ich v predstavách situujú na svah hory, tam, v nartskej dedine rozdelenej na tri časti, žijú tri hlavné rody, pričom každý z nich sa vyznačuje osobitými vlastnosťami.
Príbehy zobrazujú Nartov ako ľudí na istom stupni vývoja, akoby na rozmedzí dvoch svetov: pohanského a kresťanského. V epose prevládajú prvky pohanstva, ale možno ho vnímať ako rozlúčku s pohanstvom, pričom sa v ňom ohlasujú už aj prvky kresťanstva, presnejšie: predkresťanstva. Svet plný nebeských bytostí a duchov odráža stav náboženských predstáv vtedajších ľudí, panuje v ňom kult mŕtvych, s ktorými sa môžu príležitostne stretávať aj živí. Patria sem aj neveľmi sympatické postavy obrov, ktorí sú silní, ale zväčša hlúpi, preto doplácajú na svoje snahy zničiť udatných Nartov.
V epose sa spájajú mýty s historickými udalosťami, z ktorých vychádzajú mnohé príbehy stretnutí a bojov ľudských bytostí s bohmi, odkrývajúce obraz sveta a človeka v dávnych tradíciách. Vhodným doplnením knihy je pomerne obšírny slovník neznámych výrazov, ktorý nám spolu s erudovaným doslovom dovoľuje lepšie vniknúť do starodávneho eposu a rozšíriť si pohľad na tak či onak u nás stále ešte menej známu súčasť svetového kultúrneho dedičstva.
Etela Farkašová
