Vyhľadávanie
Nataša a fenomén čítavosti
Táňa Keleová-Vasilková: Nataša, Bratislava, Ikar 2008
„Venujem všetkým, ktorí ma majú radi,“ dedikuje autorka najnovšiu – už sedemnástu knihu. A že je tých, ktorí ju majú radi neúrekom, dosvedčujú počty predaných exemplárov. Darmo, ženskej literatúre sa u nás v posledných rokoch mimoriadne darí a ona patrí asi k súčasným najplodnejším i k najčítanejším slovenským autorkám v tejto oblasti. I keď sa vždy bránila označeniu „slovenská Steelová“ ako pejoratívnemu, ani najprísnejší kritici nemôžu poprieť, že jej najväčšou prednosťou je čítavosť.
Táňa Keleová-Vasilková je dobrá rozprávačka a ľahko fabuluje príbehy našich súčasníčok, ktorých spoločným menovateľom je večná túžba po láske, ale rezonujú v nich aj aktuálne rodinno-spoločenské témy. V tomto prípade ide domáce násilie – psychické týranie žiarlivým manželom Vojtom. To doženie hrdinku, štyridsiatničku Natašu, až k myšlienke na rozvod. Navyše, keď je na obzore nová láska: Jakub. Lenže zasiahne osud, Vojto príde pri autonehode o nohy a ona cíti morálny záväzok. I keď záver naznačuje, že Jakub zostane jej milencom. Ospravedlňuje sa tým, že bez neho by citovo a sexuálne iba živorila. Takže autorka nemoralizuje, ale nechá Natašu nech sa „stúli k jeho roztancovanému srdcu“...
Pôsobí to trochu gýčovito, ale to už patrí k tomuto žánru.
Rovnako ako osobnostné, citové a ďalšie vzťahové peripetie hrdinky. Viac ma zaujala Natašina túžba po pracovnej sebarealizácii ako fotografky. Mimochodom, i keď autorka zdôrazňuje, že postavy i dej sú vymyslené a podobnosť je čisto náhodná, aj sama podľahla čaru fotografovania a obálku knihy dotvorila vlastnou fotografiou: šípkami, ktoré sa symbolicky predierajú snehom za slnkom.
Ženských autoriek, ktoré vsadili na žáner ženskej literatúry ako akejsi psychologizujúcej rozprávky pre súčasníčku, pribúda. Bez ohľadu na umelecké kritéria tu vyhráva fenomén čítavosti. A tou Táňa Keleová-Vasilková opäť vysoko boduje.
Elena Ťapajová
