Vyhľadávanie
Vydavateľstvo Tatran 2015
Svet je plný paradoxov a nenaplnených túžob. Niektorým ľuďom možno pomôže ujsť od životného sklamania rola v divadelnej hre, iní majú svoj tragický osud vopred daný. Možnosť voľby má však každý vrátane protagonistov knihy Návrat od slovenskej autorky Alice Bartkovej. Niekedy je voľbou práve zmienený návrat: domov, k rodine či k sebe samému...
Kniha je zaujímavá nielen vzájomným prelínaním hlbokých myšlienok s opismi scén a autorkiných pocitov. Bartkovej štýl písania je príznačný ľahkosťou a prirodzeným tokom myšlienok. Miestami sa žiaduco dostáva do kontrastu s vážnosťou témy či s istou mierou pesimizmu, ktorý sprevádza myšlienky hlavnej postavy.
„Radosť! Človek odjakživa pije z ňadier prírody, ľudia tebou sa len živia, z teba žijú národy,“ tak znie jedna zo slôh Ódy na radosť od Ludwiga van Beethovena. Meno tohto skladateľa sa objavuje v autorkinej knihe pomerne často. Aj na Beethovenovom živote príznačne vykresľuje rozporuplnosť sveta, v ktorom žijeme. Na jednej strane Bartková tvrdí, že tento skladateľ túžil po slobode, vzápätí však upozorňuje, že jeho tvorbu zneužili napríklad nacisti, ktorým „bola jeho myšlienka na míle vzdialená“. Návrat v sebe nesie niekoľko miestami znepokojivých, no o to pravdivejších posolstiev.
Je nápadité, ako spisovateľka zakomponovala do deja tému divadla. Samotná hlavná protagonistka je zakladateľkou a majiteľkou umeleckého súboru podobne, ako bol kedysi jej otec. Divadlo dáva svojim členom možnosť zmierniť neznesiteľnosť bytia a vychutnať si „päť sekúnd slávy“ útekom z reality priamo na divadelné dosky. Apropo, úvahy o nefunkčných rodinných vzťahoch či zlej sociálnej situácii a celkovej nespokojnosti so životom – v prípade hlavnej protagonistky zložitý vzťah s otcom bývajúcim v Británii, kým ona žije v Spojených štátoch – sa vyskytujú u viacerých postáv diela. Autorka akoby chcela naznačiť, že životná skepsa či nespokojnosť nie sú raritou a postihujú životy mnohých.
Ako teda možno chápať ústredný motív návratu? Nie je to len fyzický návrat do rodnej Británie. Ide o návrat k bolestivým ranám života a následné odpútanie sa od prítomnosti s možnosťou odísť. Tragickosť života totiž nemusí spočívať len v jeho absolútnom konci, ale aj v premárnení šance objaviť podstatu vlastného bytia.
