Meno švédskej spisovateľky Elisabeth Åsbrink nie je slovenskému čitateľovi reportážnej literatúry neznáme. V Absynte jej vyšla aj predošlá kniha A vo Viedenskom lese stále rastú stromy, ktorá podľa mojej mienky patrí medzi najlepšie knihy tohto vydavateľstva. Jedna z postáv tejto knihy, švédsky fašista Per Engdahl, ktorý očaril aj zakladateľa IKEA Ingvara Kamprada, hrá dôležitú úlohu aj v recenzovanej knihe. Podľa rozhovoru, ktorý autorka poskytla denníku The Guardian, mala byť kniha pôvodne celá o ňom, Åsbrink však o jeho činnosti v roku 1947 nemala dostatok informácií. Pri pátraní po jeho činnosti ju však zaujalo, koľko zásadných udalostí sa v danom roku odohralo, preto sa neskôr rozhodla písať o nich.
Táto kniha nie je zlá. Nie úplne však spĺňa to, čo by som od knihy s názvom označujúcim jeden konkrétny rok (a v niektorých zahraničných vydaniach aj s dôvetkom Kde začína súčasnosť) očakával. Vydavateľstvo knihu propaguje ako „fascinujúcu knihu, ktorej hlavným hrdinom je jediný rok v živote ľudstva“, „fascinujúcu mozaiku najrôznejších svetových udalostí, ktoré ovplyvňovali povojnový vývoj sveta a mnohé z nich ovplyvňujú ešte aj našu prítomnosť i budúcnosť“. Nie je to však celkom pravda. Väčšina udalostí sa naozaj udeje v roku 1947. Autorka si vybrala určité udalosti (internacionalizácia krajnej pravice, rozpad Indie a vznik nástupníckych štátov, vznik moderného džihádizmu, masová židovská emigrácia do Palestíny a napätie medzi arabmi a židmi, Norimberský proces a definovanie pojmu genocída v práve atď.). Po druhom prečítaní som si všimol, že autorka píše o Rímskom kongrese (medzinárodné stretnutie krajnej pravice), ktorý sa konal v roku 1950. Je pravda, že tematicky patrí do okruhu internacionalizácie krajnej pravice. V roku 1947 sa však nekonal, stretli sa iba Engdahl s nemeckým nacistom na úteku Johannom von Leersom – a toto stretnutie iba vytvorilo predpoklad na zorganizovanie kongresu.
Čítanie o hlavných udalostiach je veľmi zaujímavé. Problematické je však podľa mňa zaradenie časti opisujúcej vzťah Nelsona Algrena a Simone de Beauvoir. Opis ich vzťahu je na môj vkus príliš dlhý a až na konci je ako-tak vysvetlená jeho úloha (De Beauvoir začne pracovať na texte Druhého pohlavia a boj za rovnoprávnosť žien je prirovnaný k boju za rovnoprávnosť Afroameričanov).
Na pozadí historických udalostí sa dozvedáme príbeh jedného malého chlapčeka a to, akú úlohu zohral neskôr v autorkinom živote. Text je popretkávaný poetickými vyjadreniami, ktoré nemusia sadnúť každému (mne nesadli).
Na záver jedna myšlienka pre vydavateľstvo Absynt: Dajte si, prosím, väčší pozor na redakčnú úpravu. Vašu prácu degradujú zlé preklady. Konkrétne v tejto knihe som si všimol, že v kapitole o lordovi Mountbattenovi, poslednom britskom miestodržiteľovi Indie, píšete: „Lord Mountbatten prijme zásadné rozhodnutie. Britský parlament mu dá osemnásť mesiacov na to, aby zrušil britskú suverenitu v Indii, ale on nemá v pláne nechať poslednému indickému chukkovi toľko času.“ Chukka je však časový úsek, na ktorý sa delí jedna hra póla a zvyčajne trvá 7,5 minúty...
Branislav Breza
