Vyhľadávanie
Preklad Andrea Behulová-Rajtárová
Tatran 2012
Návrat do chatrče, rovnako ako Chatrč W. P. Younga, je kontroverznou knihou. Niektorí nadšene vítali chatrčovský obraz Boha, iní ho odmietali ako rúhačský a urážlivý.
Základný problém spočíva v tom, že každý obraz Boha je len obraz. Žiaden človek nie je schopný obsiahnuť Ho v jeho úplnosti. Obraz Boha C. Baxtera Krugera je preplnený absolútnou láskou voči človeku a svetu. Jeho Návrat do chatrče je aj osobnou knihou. Intímnou, lebo hovorí o Božej láske, a nič dôvernejšie neexistuje. Ľudská láska má telesný rozmer, dotýka sa aj matérie, ktorú možno postihnúť, ale stretnutie človeka a Boha sa odohráva na úrovni duchovna, najhlbšej podstaty človeka, vo sfére takmer neuchopiteľnej, veľmi ťažko vysloviteľnej.
Návrat do chatrče reflektuje a rozvíja teo logickú rovinu knihy Chatrč: otázku Trojjediného Boha, jednu z najzložitejších sfér kresťanskej teológie (koniec koncov, odlišný výklad Svätej Trojice zapríčinil aj veľkú schizmu cirkvi a jej rozklad na východnú a západnú). Autor je predstaviteľom medzinárodného spoločenstva kresťanských mužov a žien Perichoresis, „ktoré hlása evanjelium Trojjediného Boha.“ Človeka stvoreného na Boží obraz chápe Kruger ako bytosť zameranú na vzťah, ako existenciu, ktorá sa realizuje intencionálne. Často cituje Nový zákon, cirkevných otcov (svätého Atanáza), ale aj novších mysliteľov, napríklad C. S. Lewisa. Ťažkú teologickú problematiku odľahčuje používaním jednoduchého slovníka, krátkych príbehov z každodenného života, cez ktoré poukazuje na Božiu lásku. Princíp je v podstate analogický s funkciou podobenstiev v Novom zákone: cez jednoduchú skúsenosť metaforizovať nevysloviteľné. Slabým, nedotiahnutým článkom výkladu ostáva otázka existencie zla. Kontroverzná je problematika spásy, ktorú, podobne ako Young v Chatrči, po oddelení zla a očistení od hriechu chápe Kruger ako určenú pre celé ľudstvo. Prístupnosti a zjednodušenosti je však miestami priveľa, autor ľahko vzbudí dojem, že si príliš verí, keď o tajomstvách Boha hovorí sebaistým a suverénnym tónom. Hodnovernosť knihy zabezpečuje jeho životná skúsenosť. Kruger (rovnako ako Young) prešiel veľkými skúškami, spoznal utrpenie – prišiel o dieťa, kým Young bol v ranom detstve zneužívaný. Vďaka tomuto rozmeru kniha získava punc zriedkavej autenticity. Jednoducho pôsobí kongruentne. Boh je láska, radosť a tanec – hovorí človek, ktorému zomrelo dieťa. Boh ťa nesmierne a nadovšetko miluje – z úst Krugera to znie hodnoverne. Ak totiž má zmysel utrpenie, potom má zmysel všetko.
