Vyhľadávanie
Stratené a nenájdené
Bernard-Marie Koltès
Návrat do púšte
Bratislava, Drewo a srd 2003
Preklad Martina Šimová
Vydavateľstvo Drewo a srd sa vo svojej divadelnej edícii neobrátilo za hrou francúzskeho dramatika druhej polovice 20. storočia Bernarda-Mariu Koltèsa prvýkrát, lebo už v roku 2002 prinieslo svojim čitateľom preklad jeho hry Boj černocha so psami, ktorá mala v tom istom roku u nás aj premiéru na doskách Štátneho divadla v Košiciach.
Hra Návrat do púšte vznikla v roku 1988 a aj keď nie je z afrického prostredia, provinčné mesto na východe Francúzska je miestom stretu osôb, z ktorých mnohé majú k Afrike, špeciálne k Alžírsku veľmi blízko a prinášajú si z tejto krajiny nielen túžbu odísť čo najďalej od vojny, ale aj priania a predstavy o novej vlasti, ktoré sa neveľmi zhodujú s realitou, lebo sú v konečnom dôsledku vrhnutí do rovnako nehostinnej púšte, z akej práve prišli.
Koltès predstavuje ľudské vzťahy v ich neľudskosti, keď je slovo rodina zbavené akéhokoľvek konvenčného významu a príslušníci ústrednej rodiny celej drámy sa k sebe navzájom správajú horšie ako nepriatelia – narušený súrodenecký vzťah Mathilde a Adriena, ktorí sa ešte v mladosti rozišli v hádke a ani po rokoch nedokážu k sebe nájsť cestu, sa postupne prenáša i na ich deti. Každé z nich trpí istou deformáciou vzťahu k realite, nedokážu prekročiť bránu záhrady alebo uprednostňujú jatrenie starých rán rozhovormi s duchmi zomrelých členov rodiny namiesto toho, aby sa snažili zblížiť sa so živými.
Charakter hry sa mení od výstupu k výstupu, akoby sa postavy neustále pokúšali začať s niečím novým a vzápätí zistia, že to nebola tá najsprávnejšia voľba – prechádzajú od uhladenej zdvorilosti k otvorenej nevraživosti a nič o ich charaktere sa nedá vyčítať priamo z prítomného diania, najviac nerozporuplných informácií, ktoré nám napomôžu poskladať si ucelenejší obraz problému, sa dozvieme cez zmienky o minulosti, prípadne z prehovorov vedľajších postáv. Keďže postavy sa dajú typovo zaradiť len veľmi ťažko, je potom takmer nemožné sledovať u nich vývoj, ak im na niečom v istom momente záleží a o chvíľu už nie, nedá sa predvídať, ako sa k tomu postavia v nasledujúcej chvíli, lebo je zjavné nielen ich klamanie navonok, ale aj klamanie samých seba.
Od úsečných odpovedí cez vizionárske či paranoidné dialógy až k dlhým filozoficky ladeným monológom – aj to je hra Návrat do púšte, hľadanie na miestach, kde pravdepodobne už dávno nič nie je, ale treba predsa len vyskúšať všetky možné spôsoby, ako si tento fakt overiť.
Adela Gabríková
