Recenzia
27.09.2017

Návrat z krajiny slepých motýľov

Návrat z krajiny slepých motýľov
Daniel Hevier: Krajina Agord
Ilustroval: Daniel Hevier
Bratislava, Hevi 2001
 
Vo vydavateľstve Hevi vyšla po dlhom očakávaní výtvarne a literárne pôsobivá a ľudsky naliehavá knižka pre deti Krajina Agord. Autor v nej stvárnil spoločensky závažnú drogovú problematiku, ktorá je mediálne viacnásobne skloňovaná. V literatúre sa objavuje sporadicky, náznakovo, ale aj transparentne, nájdeme ju však predovšetkým vo vekovo vyššej čitateľskej kategórii. Skúsenosti psychológov a psychiatrov z protidrogových centier a sanatórií potvrdzujú, že veková hranica konzumentov drog sa posúva čoraz nižšie. Možno práve tento alarmujúci fakt inicioval v Danielovi Hevierovi myšlienku vytvoriť symbolickú rozprávku o putovaní dievčatka Lucinky do krajiny Agord (čítaj odzadu). Aj zdanlivo obyčajné, trochu unudené alebo uzavreté dieťa so skrytou citovou frustráciou môže do tejto krajiny ľahko zablúdiť. Nebezpečné poznanie, že vstúpilo do obludného nenávratna, prichádza ž v štádiu beznádeje. Cieľom tejto knižky je ukázať, že krajina Agord nie je krajinou nenávratna, ak prichádza na pomoc veľké odhodlanie a láska. Treba podotknúť, že táto kniha, ktorá vznikla v spolupráci s odborníkmi na drogovú prevenciu, je prvá svojho druhu nielen u nás, ale aj v zahraničí.
Poetické rozprávanie plné symboliky a farbistej metaforiky ilustračne rozvíjajú autorove koláže, ktoré dotvárajú atmosféru literárneho textu a umocňujú jeho pôsobivosť. Každú stranu textu dopĺňa celostranová farebná ilustrácia. Mnohé koláže sú samostatnými básnickými vyjadreniami, evokujú pochmúrnu a ťaživú atmosféru umelecky stvárňovanej problematiky, znásobujú jej emotívne a estetické prežívanie. Podobne ako v texte aj tu sa nad každým obrázkom vznáša svetlo nádeje, náznak návratu do živej ľudskej krajiny, ktorú symbolizujú rôzne významotvorné detaily: strom, kľúčová dierka do oblohy, presvitajúce slnko a iné myšlienkové obrazy. Prevrátený svet, do ktorého Lucinku vtiahol Letišukop (Pokušiteľ), je na jednej strane plný tichých varovaní, na druhej strane však poskytuje nevídaný priestor plný neznámych lákadiel, nad ktorými sa vznáša omamná vôňa zákerného kvetu Oldimámu. Obraz zúfalého chlapca na pokraji života, obraz otrávených motýľov, premieňajúcich sa na suché lístie, obraz nešťastnej matky, ktorá stratila syna – to sú míľniky na ceste po absurdne krásnej hrôzostrašnej krajine plnej zúfalstva. V stretnutí s N.A.T.A.S.O.M (Satanom) a Relídom (dílerom) vrcholí Lucinkino rozhodnutie vrátiť sa do sveta ľudí a jej odvaha vzoprieť sa zlu a jeho zdanlivo neobmedzenej moci. Lucinka cíti, že sila jej vôle a osobného presvedčenia prevyšuje silu zla, ktoré sa ju snaží vtiahnuť do svojho vnútra. Lucinke okrem odvahy pomohli na ceste z krajiny Agord šťastné stretnutia. Pochopila, že aj v tej najtemnejšej krajine žijú bytosti, ktoré dovidia na svetlo a poznajú cestu k nemu. To najsilnejšie, ktoré k Lucinke dosvietilo z krajiny ľudí a ktoré ju dokázalo zachrániť, bola láska.
V knižke sa okrem autora prihovára deťom aj psychologička Jana Štúrová, ktorá tragické osudy detí pozná dôverne. Prihovára sa v nej aj rodičom. Možno práve rozprávka o Lucinkinom putovaní im pomôže nahliadnuť do duše dieťaťa, možno im pomôže pochopiť, prečo dieťa siaha na drogu. „Láska je najspoľahlivejší prostriedok prevencie drogovej závislosti v rodine,“ hovorí psychologička.
Na ceste k dospelosti môže dieťa zablúdiť. Rodičia aj deti by sa však mali naučiť hľadať cestu späť. Filozoficko-metaforická rozprávka Daniela Heviera hovorí o nádeji, ale aj o nesmiernom utrpení a zúfalstve, ktoré predchádzajú návratu. Cesta späť je strastiplná a zložitá. O to ťažšia, že po nej musia kráčať deti.
Ľubica Kepštová
In: Knižná revue, roč. XI., 3. 10. 2001, č. 20, s. 5.