Recenzia
Alexandra Pechová
04.05.2015

Nebeská rieka - Grozdana Olujić

Preklad Mirjana Šišoláková
Perfekt 2014

V každodennom zhone človek občas pozabudne, že bol kedysi dieťaťom, ktorého myšlienky sa mohli bezstarostne zatúlať do krajiny zázrakov. Kniha Nebeská rieka mi to pripomenula. Pocit bezpečia, ale aj vedomie toho, že nič nie je nemožné. Srbská spisovateľka a prekladateľka Grozdana Olujić utkala veniec z 23 rozprávok, každá z  nich je odlišná svojím rozsahom a mierou krásy. Ilustrácie Kataríny Vavrovej sú plné fantázie a nehy, čím korešpondujú s  rozprávkovým svetom autorky, farebným a  zázračným, zostaveným z  prírodných živlov a scenérií.

Autorka prebúdza v  detskom čitateľovi neuveriteľnú predstavivosť. Zavriete oči a je to pred vami: svet riek, vodných kvetov, smejúcich sa hviezd, hovoriacich krabov. Príbehy sa odohrávajú v  magickom fantazijnom čase, keď lietali strieborné včely či v mori plávali modré ryby. Hlavnými postavami sú bytosti niečím výnimočné, tvory z  okraja spoločnosti či samotári, choré dievčatko, neposlušná malá rieka, čajka, ktorá nelieta... Ako to už v  rozprávkach býva, typickým motívom je premena. A tak sa hrdinovia menia na vietor, hviezdy, slimáky či len tak miznú do neznámych sfér. Z krehkých postáv sa stávajú silní jedinci, ktorí si idú za svojím snom a šťastím (Malý vlak). Niektorým hrdinom autorka vdýchla jemnú detskú dušu plnú nevedomosti, nepokoja a zvedavosti. Príbehy Nebeskej rieky sa končia záhadne, hrdinovia zmiznú, z ničoho nič sa vyparia, premenia...

Príbehy vás dokážu nielen fascinovať, ale aj poučiť, a  tak sa dozviete, ako vzniklo lekno (Močiarny kvet) či prečo v korunách stromov znie pieseň cikád. Rozprávkam nechýba mravné ponaučenie. Na protikladoch, ako chudoba a  bohatstvo, pokora a  namyslenosť, skromnosť a  chamtivosť spisovateľka poukazuje na skutočné hodnoty v živote.

Hoci kniha vznikla pred 25 rokmi, svojou originálnosťou a  posolstvom dokáže zaujať a  očariť súčasného detského čitateľa. A, samozrejme, nielen toho detského.