Vyhľadávanie
Zuzana Dušičková: Timo a hviezdna obloha
Bratislava: Zum Zum production, 2020
Na slovenskom knižnom trhu sa začínajú v posledných rokoch presadzovať aj menšie vydavateľstvá, ktoré dávajú možnosť vyniknúť nováčikom či titulom, ktoré neriešia práve mainstreamové témy, ako napríklad výchova detí, zločin či ľúbostné avantúry. Jedným z nich je aj Zum Zum production, ktoré vedie Zuzana Dušičková, najnovšie aj autorka vlastnej knihy pre deti Timo a hviezdna obloha.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o akési voľné pokračovanie úspešnej dilógie Ľubice Bátoryovej Pes Timo a doktor Hafbolíto, Pes Timo a fučivírus, ale ide iba o zhodu mien hlavných psích predstaviteľov. Možno je to náhoda, možno zámer, možno trochu nešťastné načasovanie vydania. Dušičková však hovorí o svojom netypickom huňatom pudlíkovi, ktorému túto knihu venovala.
Hlavnou postavou je psík Timo, ktorý žije s rodinou vo veľkom meste. Už tu ho zaujmú hviezdy a Mesiac, ktoré môže pozorovať iba na okraji obce, kde svieti menej pouličných lámp. Keď sa rodina vyberie na dovolenku do hôr, jeho pohľad na nočnú oblohu sa zmení, a to predovšetkým vďaka múdremu a vzdelanému netopierovi Štrubikovi. Ten mu prezradí viac o hviezdach, súhvezdiach i dianí vo vesmíre. A tak, keď sa vráti náš hlavný hrdina naspäť do mesta, jeho nová záľuba sa stane dôvodom, prečo celá rodina na chvíľu zabudne na uponáhľaný štýl života a začne si vychutnávať krásy nebeského divadla okolo nich.
Autorkin jazyk je hravý a detský, rada využíva hovorový štýl, ktorý je blízky detskému svetu: „Timo bol beťár. Na prechádzke bol väčšinou pustený navoľno, takže stále čuchal a niečo hľadal.“ (bez paginácie) Jej rozprávačský talent je natoľko vybrúsený, že okamžite poskytuje presný obraz magického miesta, kde sa človek a pes nachádzajú: „Timove labky sa zabárali do mäkkého machu a nad ním žiarili hviezdy, ktoré striebristým leskom príjemne osvetľovali čistinku.“ Dalo by sa vytknúť, že Dušičková nedodržiava dejovú postupnosť – jeden večer vyjadrený na jednej strane vzápätí strieda ďalší večer na druhej strane, avšak bez úvodného slova. A tak sa po prečítaní troch strán občas strácame, lebo vlastne prejdeme tri dni, čo sa však dozvieme iba z rozhovoru dvoch zvieracích kamarátov. Určite by nebolo na škodu, ak by sa čitateľ niečo dozvedel o tom, čo Timo robí cez deň, prípadne, aké príbehy zažije. Tak by mohla byť kniha dlhšia a poskytovala by priestor pre ďalšie zaujímavé dobrodružstvá. Pre detského čitateľa sú však takéto „malichernosti“ nepodstatné – to hlavné sa odohráva večer na oblohe.
O ilustrácie sa postarala Adela Režná, ktorá už ilustrovala aj napísala viacero knižných titulov. V knihe o pozorovaní nočnej oblohy je jasné, že do popredia sa dostanú zväčša tmavé farby, čo však pochmúrnu atmosféru nevyvoláva. Naopak, jej hviezdy na modro-čiernej oblohe žiaria, Mesiac sa majestátne vznáša nad temným lesom a ani malý netopier sa v tejto scenérii nestráca. Tam, kde sa začína tma, ožíva jej farebný a detsky úprimný svet. Na knižku sa pozerá naozaj dobre, aj keď si text nečítame. Jedinou výčitkou je azda nakreslená borovica v úvode knihy, ktorá keby nemala šišky, tak je to krásna lipa ako vyšitá. To deti dosť mätie, inak sú jej obrázky ovečko-pudlíka, milého netopiera s obrovskými očiskami a malými prstíčkami čarovné.
Kniha nie je v žiadnom prípade astronomickou príručkou, nevysvetľuje všetky javy na hviezdnej oblohe ani nepomenúva viac ako dve-tri súhvezdia: „To je Polárka, aj keď sova Ester jej hovorí Severka. Táto žiarivá hviezda ukazuje vždy na sever. Ak by si bol moreplavcom, využíval by si jej služby dosť často.“ Kniha sa usiluje zapáliť v čitateľovi akúsi iskričku túžby po odhaľovaní krás toho, čo sa deje každú noc nad našimi hlavami. Odbornú stránku autorka konzultovala s astronómom Marekom Husárikom, a tak by trošku viac faktov, či už priamo zakomponovaných v texte, alebo v závere ako samostatná príloha, nemuseli byť zlou voľbou. Takto je to milá detská knižka, ktorou rozhodne nič nepokazíte, no ak chcete vedieť niečo viac, musíte siahnuť už po inej, odbornejšej literatúre.
