Vyhľadávanie
Nebeské zrkadlo. Kaukazské rozprávky
Bratislava, Vydavateľstvo LORCA 2010
Vybrala a prerozprávala Eva Maliti-Fraňová
Ilustrácie Ivan Hrmo
Z dvadsiatich dvoch národností, ktoré osídlili oblasť Veľkého Kaukazu, vybrala zostavovateľka tridsaťšesť ľudových rozprávok, najviac zastúpení sú Oseti, Kabardi a Inguši. Hrebeň Kaukazu tvorí nielen prirodzenú hranicu medzi Európou a Áziou, predstavuje aj klimatický predel medzi miernym a subtropickým pásmom, čo sa odzrkadľuje aj v rozprávkach z tejto oblasti. Vedľa seba sa tak ocitajú príbehy z hornatých zasnežených osetských území (Vrchár a vtáčik) a horúcich balkarských (Ťava, líška a vlk), lezginských (Aci-Baci), či adygejských krajov (Asalunko, syn levice) plných exotických plodov i zvierat. S rozdielmi medzi jednotlivými krajmi sa stretávame i v náboženskej sfére, smerom na juhovýchod, najmä v oblasti dnešného Azerbajdžanu pribúdajú územia s islamským vierovyznaním (Mutaalim z Kižani; Píšťalkár, bubeník a povrazolezec;...). Príchuť Orientu dodávajú rozprávkam ázijské reálie, či tituly panovníkov (šach, padišah, vezír, chán, džigit...), zbrane (kindžal), odevy (čerkeska, bašlík, šujtáš) lebo pokrmy (chalva, machsyma, bachsyma, bavyrsaky). V zbierke sa vyskytujú fantastické rozprávky, v ktorých sa stretávame s čarovnými bytosťami a zázračnými predmetmi, dobro v nich víťazí nad zlom. Fantastické bytosti majú na rozdiel od európskych často odlišné pomenovania, dokonca sa v rozprávkach rozlišuje viacero typov zlých obrov (sarmak, emegen, aždacha, inyž). Alegorické rozprávky o zvieratách a rozprávky postavené na reálnom základe poukazujú na konanie človeka, pranierujú ľudské neduhy (klamstvo, faloš, lenivosť, hlúposť, lakomstvo, chamtivosť) a vyzdvihujú cnosti (statočnosť, múdrosť, česť, priateľstvo, láska k domovu), zväčša sa končia ponaučením alebo múdrou radou, avšak nie vždy šťastne. Hrdina často dosahuje svoj cieľ prostredníctvom dôvtipu a fígľov, neraz sa v nich objavujú i zosobnené abstraktné pojmy ako rozum, bieda či šťastie. Do niektorých kaukazských príbehov sa pravdepodobne prostredníctvom migrácie obyvateľstva dostali nielen motivické prvky, ale i celé motívy z európskych rozprávok. Abazinské rozprávanie o múdrej Fatimat nájdeme paralelne i v gréckej rozprávkovej tradícii pod názvom O chudobnom človeku a jeho múdrej dcére, rozprávka Koník je zase motivicky podobná slovenskému príbehu Prorok Rak. Napriek tomu, že väčšina je vyrozprávaná v tretej osobe, zaujímavá je aj postava rozprávača, miestami sa prezentuje až v závere príbehov – „Všetci sa s chuťou pustili do jedla a zavolali aj mňa. Tak som sa napchával, že mám fúzy dodnes zamastené.“ Hoci kniha kaukazských rozprávok je primárne určená deťom, príbehy svojím exotickým charakterom, podaním a vtipom vzbudia i záujem dospelého.
