Recenzia
Marianna Koliová
10.10.2014

Nebezpečný život detektíva Blomkvista - Astrid Lindgrenová

Preklad Mária Bratová
Vydavateľstvo Slovart 2014

Svetoznáma švédska spisovateľka pre deti a mládež Astrid Lindgrenová, ktorú preslávili nezabudnuteľné diela, ako Pipi Dlhá Pančucha, Deti z Bullerbynu či Emil z Lönnebergy, je aj autorkou trojdielnej knižnej série o detskom detektívovi Blomkvistovi. Jej druhý diel Nebezpečný život detektíva Blomkvista sa odohráva – podobne ako prvá časť Detektív Kalle Blomkvist – v malebnom mestečku Lillköping, pred ktorého idylickosťou nás už prezieravo varuje hlavný protagonista, štrnásťročný detektív Kalle Blomkvist: „Očarujúce tiché mestečko, hrejivé lúče letného slnka, idylka – pche! To všetko sa môže zmeniť za jediný okamih. V hociktorej chvíli na nás môže padnúť tieň hrozného zločinu.“ A naozaj, motív lúpeže v zlatníctve z predchádzajúcej časti nahradí tentoraz oveľa závažnejší zločin, a to vražda, ktorej obeťou je jeden z obyvateľov mestečka, starý Gren.

Autorka v tejto knihe veľmi šikovne a zároveň citlivo konfrontuje hravý detský svet plný fantázie s desivou skutočnosťou. Tú si Kalle a jeho kamaráti (EvaLotta, Anders, Sixten, Jonte a Benka) začínajú uvedomovať práve v súvislosti s vraždou. Kalle, ktorý sa rád hrá na detektíva a rieši rôzne fiktívne zločiny, pričom neustále poučuje svojho vymysleného poslucháča (vydarený detský ekvivalent dvojice Holmesa a Watsona), si naraz uvedomuje, „že to, čo sa stalo, je skutočnosť. Šokujúca a hrozná skutočnosť, ktorá ho hneď pripravila o chuť stať sa detektívom“.

Pozoruhodná a autorsky vynikajúco zvládnutá je finálna konfrontácia detí s vrahom. Kus papiera (mapka ako súčasť detskej hry) pritom reprezentuje na jednej strane detský svet a na strane druhej svet vraha. Ten si myslí, že ide o stratenú zmenku, ktorá by ho mohla prezradiť. Kalle, Eva-Lotta a Anders situáciu napokon, ako ináč, bravúrne zvládnu. No aj tu si Kalle uvedomuje, že odzbrojovanie vraha prebieha úplne iným spôsobom ako v jeho predstavách, kde to robieval s veľkou dávkou elegancie“.

Astrid Lindgrenovej sa podarilo nájsť primeranú a vyváženú formu, respektíve adekvátny výraz pre problematickú a v súvislosti s detským prežívaním relevantnú otázku skutočnosti a fikcie/hry. Jednak vážnosť námetu/témy neubíja samotný príbeh vyznačujúci sa istou ľahkosťou, plynulosťou, pútavosťou a vtipom. No na strane druhej sa odvrátená stránka života nestráca v príbehu a mladí sympatickí protagonisti sú nútení chtiac-nechtiac premýšľať „o smrti ako ešte nikdy doteraz vo svojom mladom živote.