Recenzia
Lucia Mattová
03.08.2015

Nebo padlých - Jurij Poľakov

Preklad Ján Štrasser
Marenčin PT 2014

„Je to príbeh o láske aj biznise s prvkami politickej satiry a detektívky.“

 

Próza Nebo padlých súčasného ruského prozaika, publicistu, básnika a  dramatika Jurija Poľakova (1954) je sondou do duše mladého biznismena Pavla Nikolajeviča Šarmanova, ktorý si za peniaze môže kúpiť (takmer) všetko. Lásku a  vnútorný pokoj však hľadá márne. Je to príbeh o  láske aj biznise s prvkami politickej satiry a detektívky.

Mladík, radový študent, z  ktorého sa zo dňa na deň stane úspešný podnikateľ v leteckom priemysle, žije život typický pre ruského zbohatlíka. Naučil sa prežiť, úspešne kľučkuje medzi „Scyllou deravých postsovietskych zákonov a  Charybdou drsného mafiánstva“. Život mu spestruje jeho krásna a  nebezpečná sekretárka Kaťa. V ich vzťahu, podobne ako v ruskom postsovietskom biznise, neplatia žiadne zákony a vášnivo sa rútia do záhuby. Poľakov s ironickým úsmevom na perách odhaľuje prostredie „nových Rusov“. Pozlátka na povrchu prekrýva prázdnotu, pochybnosti aj strach.

Pre Poľakova je príznačný uštipačný štýl a  irónia. Vo svojich dielach, ktoré sú prekladané do mnohých jazykov a tešia sa mimoriadnemu čitateľskému záujmu, zobrazuje nedávnu minulosť svojej vlasti nie celkom lichotivo. Načo sa predsa pozastavovať nad systémom presiaknutým korupciou a  mafiánskymi praktikami? Treba sa v tom naučiť chodiť a vedieť nestúpiť vedľa. Dá sa však z toho všetkého vyjsť ako víťaz alebo je úspech jednotlivca iba dočasný? Tento otáznik visí aj nad Šarmanovovou hlavou.

Hlavný hrdina bude čitateľovi bezpochyby sympatický. Jeho život je rýchly, rovnako rýchle je aj Poľakovovo rozprávanie. Zatiahne vás do deja a nepustí. Mnohé pasáže vás naisto rozosmejú. Poľakov s  nadhľadom komentuje, nehodnotí, nesúdi. Ani to nie je potrebné, taká bola predsa doba. Takí boli všetci. Keďže autor vo svojom rozprávaní ide Šarmanovovi pod kožu a odhaľuje jeho dušu, vyvoláva otázky a  opäť potvrdzuje starú pravdu, že za „prachy“ a úspech si možno kúpiť veľa, ale obyčajné ľudské šťastie sa skrýva v niečom úplne inom.

Jurij Poľakov, ktorý pôsobí aj ako šéfredaktor týždenníka Literaturnaja gazeta, je na Slovensku známy najmä vďaka románom Kozľa v mlieku (2007) a Kráľ dubákov (2010). Rovnako ako predchádzajúce dva romány, aj Nebo padlých (Nebo padšich, 2012) vychádza v preklade Jána Štrassera, vďaka ktorému si mohol slovenský čitateľ prečítať diela viacerých predstaviteľov (nielen) súčasnej ruskej literárnej tvorby (o. i. V. Sorokin, V. Vojnovič, Ľ. Ulická). Prekladom Poľakovovho Neba padlých vložil Štrasser ďalší kamienok do mozaiky ruskej literatúry v slovenskom literárnom priestore a bezo sporu potešil všetkých, ktorí si už stihli jeho poetiku obľúbiť.