Vyhľadávanie
Pavol E. Dobšinský, Igor Válek
Trio Publishing 2013
V našom urozprávanom, utáranom a ukričanom svete pôsobí rozprávka zavše až nenáležite a exoticky. A pritom práve ona estetizuje a kultivuje, keďže uvoľňuje prenosnú, a teda využiteľnú energiu našej predstavivosti, sprostredkúva emócie a vedomosti ako alternatívu k diktatúre jednosmerných informácií na rýchle použitie a – zabudnutie.
Nie je náhoda, že práve Nebojsa! sa stal súčasťou pozoruhodného vydavateľského projektu Čítame s porozumením, zameraného na podporu čitateľských návykov a zručností školákov a predškolákov. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sú Timoteou Vráblovou pripravované príručky – inteligentní sprievodcovia knihami. Deťom, učiteľom a pracovníkom knižníc pomáhajú orientovať sa v žánri a téme, vnímať literárny text celistvejšie, čiže objavovať a zmocňovať sa ho, osvojovať si ho. A popri tom rozvíjať vzťah k beletrii, čo značí aj pestovať vzťah k našej histórii a jej osobnostiam.
Knihu s podtitulom a iné HORORozprávky a s ilustráciami Rudolfa Cigánika prerozprával Igor Válek. Jeho výber sa opiera o dve ťažiskové knihy zo zlatého fondu slovenskej folkloristiky, vydané v druhej polovici 19. storočia: Slovenské povesti Augusta Horislava Škultétyho a Prostonárodnie slovenské povesti Pavla Emanuela Dobšinského.
Zo štrnástich rozprávok naozaj ide strach.Nielen preto, že v nich šarapatia a ledačinu stvárajú čert, drak, černokňažník, Smrtka, upír, vlkolak, škriatok, piadimužík, zmok, bludička, ježibaba… Veď ako vieme, „na našom guľatom a hrboľatom svete“ je strašných skutkov schopný sám človek, ovládaný mrchavými vlastnosťami a hnaný temnými túžbami, keď mu „srdce stvrdne a duša zhrdne“. Uprostred tmavých topoľov, ošarpaných cintorínov, vŕzgajúcich mlynov, hrozivých húšťav, jaskýň či palácov nie každá rozprávka dospeje k šťastnému koncu, no ponaučenie vyplynie z každej, neraz v podobe výstrahy. Ale hoci aj poznania, že vo chvíli najväčšieho trápenia sa zvykne objaviť niekto, napríklad Laktibrada, kto za malú službu, za prejav súcitu pomôže (a zároveň avizuje fabulačnú zmenu). Pravda, neslobodno porušiť zloženú prísahu, daný sľub, inak prichádza trest aspoň taký krutý, ako je vlastné svedomie v úlohe najprísnejšieho sudcu.
Príručka ku knihe obsahuje slovníček zastaraných, nárečových či zriedkavých výrazov, napríklad kamizol, kepeň, kolomaž, padláš, paripa, pričňa, vatráľ, vedma…, no temer sa núka aj príloha so slovnými a vetnými spojeniami vskutku pôsobivej lexiky a štylistiky: „čakali, kým bude vidnejšie“, „urobí tretí krok, ale dokročiť ho nevládze“… Niet pochýb, že Igor Válek odviedol prácu, ktorá vzbudzuje úctu. Tých zopár menších nedorozumení: „príjemná vôňa sa rozvoňala“, „vojna sa po čase šťastne skončila“, „ešte len teraz nastal krik neborkej sirote“… mu láskaví čitatelia akiste radi prepáčia.
