Vyhľadávanie
O zmúdrení labute...
Jana Šimulčíková: Nebuď labuť. Úlet k protinožcom
Žilina, Knižné centrum 2004
V románe pre mládež s názvom Na hojdačke nás Jana Šimulčíková pred tromi rokmi priviedla k stužkovej slávnosti svojej protagonistky Beáty Benkovej alias Bébe (ako BB puding, z ktorého človeka rozbolieva srdce). Čitateľský záujem nielen na Slovensku, ale aj v Česku bol značný. To autorku povzbudilo, aby opäť siahla po výsostne aktuálnej téme vo voľnom pokračovaní Hojdačky v románe Nebuď labuť a podtitulom Úlet k protinožcom.
Tu nám Šimulčíková už iba okrajovo oznamuje, že Bébe zmaturovala neveľmi úspešne. Stalo sa totiž čosi čudesné: otvorili sa jej dvere do dospelosti. Mal by sa pohnúť svet! Lenže nehýbe sa podľa jej očakávaní. Neprijmú ju na právo, nemá zamestnanie a absentuje aj jej milý - Paľo. Beátinej intelektuálskej rodine - matka lekárka, otec vysokoškolský pedagóg - prekáža, že dcéra je na žobračenke. Kto by však nebral, keď dávajú?
Hoci Beáta je bystré, prenikavým intelektom obdarené stvorenie s brisknou optikou, zameranou na starších, stále je po uši zaľúbená. A láska je vyššia moc, ktorá všetky svetské múdrosti kedykoľvek položí na lopatky. Bea sa nepoučila z nedávnej minulosti, keď sa kvôli svojej „fetom" postihnutej láske stala zlodejkou („potiahla" matkin honorár) a opäť Paľovi naletí. Smiešne, takmer na počkanie sa zasnúbili, bez uváženia, ceremónií i bez vedomia Paľových rodičov, a snúbenica sa dá ľahko presvedčiť na cestu do Austrálie, kde má Paľo rodinné zázemie. On tam mieni študovať, ona má byť opatrovateľkou u jeho príbuzných a popritom sa zdokonaľovať v angličtine. Beátiným rodičom túto skutočnosť zavesia na nos, keď už majú v rukách víza, letenky - tri dni pred odletom.
So spisovateľskou bravúrou je zvládnutý život „óperky" u našich nie veľmi solventných vysťahovalcov, ktorí obracajú každý dolárik. Pani domu Blanka - namiesto toho, aby jej dávala vreckové - sa nehanbí dievčinu obrať aj o poslednú stodolárovku, ktorou ju z domu zabezpečila stará mama maliarka a trochu i bohémka Solvejka.
Autorka, čerpajúc z vlastných cestovateľských skúseností, román ozvláštnila austrálskym koloritom i beletrizovaným zemepisom, s ktorým sa Beáta s veľkým záujmom oboznamuje a cez jej videnie má šancu aj mladý čitateľ spoznávať protinožcov.
Šimulčíková svoj román opäť účelovo zaľudnila, so zámerom vykresliť zložité situácie vysťahovalcov za vidinou bohatstva. Paľo spoznáva, že drogy sú všade na svete rovnaká pliaga, „švagrík" Fredy maskuje smútok za domovom znevažovaním domoviny, Beátin kurizant advokát sa pokúša privlastniť si kúsok rodnej domoviny nádejou na sobáš s krajankou a Blanka si uvedomuje, že doma, keby bola doštudovala, mohla oveľa viac znamenať.
Keď Beátin splín z tejto Paľom zmanipulovanej cesty je už na spadnutie, príde jej na pomoc zákon nechceného. Dozvedá sa, že jej milovaný otec dostal infarkt. Promptne sa vracia domov, bez Paľa, bez lásky a sama si hovorí, že ju posielajú ako nesvojprávnu batožinu. Vracia sa však zmúdrená. Dokedy? Možno kým opäť nepodľahne fenoménu zvanému láska.
Ide o zaujímavú skúsenosť, aktuálnu tému, prózu, ktorú si aj dospelý prečíta na dúšok.
Paula Sabolová
