Vyhľadávanie
Bratislava, Artforum 2011
Preklad Adriana Komorníková
Debut Nedokonalci anglicko-kanadského spisovateľa Toma Rachmana, bývalého študenta divadla a žurnalistiky, neskôr reportéra vo viacerých krajinách, je pohľadom na svet žurnalistiky cez príbeh malého novinového vydavateľstva v Ríme.
Autor sa pri tvorbe a kompozícii príbehu neviaže na jednu hlavnú postavu, ani na jednu dejovú líniu. Novelu skladá ako výtlačok denníka. Názvy kapitol tvoria titulky správ a článkov. Napriek tomu nie je kniha súhrnom svetového spravodajstva. Dianie vo svete je zúžené na krátke správy zo života ľudí, ktorí majú niečo spoločné s denníkom Cyrusa Otta, ktorý v závere knihy charakterizuje jeden z rozprávačov knihy ako noviny, ktoré prinášajú „každodenné spravodajstvo o hlúposti a skvelosti ľudského druhu“.
Jednotlivé „články“ čitateľom približujú príbehy parížskeho korešpondenta, autora nekrológov, ekonomickej reportérky, hlavného sekretára, šéfredaktorky, editorky, finančnej riaditeľky, vydavateľa, či poctivej čitateľky. Sú to ľudia, ktorých šťastie sa stráca v neurčitej nedokonalosti vlastného života. Sú to ľudia, čo niečo hľadajú, niečo im chýba. Sú si vedomí svojich slabostí, chýb, príčin aj následkov svojich komplexov, vlastnej osamelosti a prázdnoty, no nie sú schopní to zmeniť. Sú to jednoducho „nedokonalci“. Tento fakt z nich však robí zaujímavý „materiál vhodný na titulku“. Autor ho spracúva útržkovito a diskontinuálne. Zjednotenie súvislostí do konkrétnejšej a ucelenejšej časovej a tematickej predstavy sa čitateľovi otvára postupne a pomaly, čo radí novelu medzi diela, ktorých doznenie a sila prichádzajú po ich dočítaní. Zrejme aj vďaka svojim žurnalistickým skúsenostiam dokáže Tom Rachman na malom priestore vytvoriť pôsobivú psychologizáciu a hĺbkový pohľad na jednotlivé charaktery svojich postáv.
Okrem kompozičných postupov spôsobuje pozitívne chápanú „inakosť“ novely Nedokonalci aj autorova práca s rozprávačom, s časovými rovinami deja, nepriamou rečou, či osobitou štylizáciou výpovedí. Rachman strieda rozprávačský čas, rozprávača, perspektívu aj spôsob narácie. Texty sú odlíšené aj graficky. Napriek tomu nenecháva čitateľa „stratiť sa“. Autorské postupy sú paradoxne spojené do mozaikovitého celku práve nejednotnosťou, častým striedaním a obmieňaním. Vzniká tým dojem objektívnej a autentickej výpovede viacerých autorov, redaktorov jedných novín. Tom Rachman je akoby len ich editorom. Tým, že rozhodne o umiestnení jednotlivých článkov a rubrík a dáva celému vydaniu jedinečnú tvár. O kvalite jeho práce svedčí nielen dojem, ktorý jeho debut Nedokonalci v čitateľovi zanecháva, no i fakt, že jeho kniha bola publikovaná už v dvanástich jazykoch.
