Nehanebné neviniatko - Dominik Dán - Detektívka sociálnokritická, motivácia sexuálnookultistická

Detektívka sociálnokritická, motivácia sexuálnookultistická

Detektívka sociálnokritická, motivácia sexuálnookultistická

Dominik Dán: Nehanebné neviniatko

Bratislava, Vydavatelstvo Slovart 2005

  Nebýva zvykom, aby slovenskému autorovi vyšli počas jedného štvrťroka až dve knihy a dokonca v jednom renomovanom vydavateľstve. Nedávno sme na tomto mieste informovali o politthrilleri po slovensky Popol všetkých zarovná, teraz nám prichodí posúdiť ďalšiu knihu z tvorivej dielne Dominika Dána.

  Autor v novej knihe opäť využil osvedčenú dvojicu policajných detektívov Richarda Krauza a Jozefa Fischera z oddelenia vrážd Nášho Mesta. Hoci sprvoti to vyzerá, že Dán bude pokračovať v politthrilleri z minulého románu, dve vraždy prominentov mafie iba rámcujú samotný detektívny príbeh. Ten by bolo možné charakterizovať ako sociálnokritický, s motívom blízkym sexuálnemu okultizmu. Časová následnosť voči predchádzajúcemu románu je zjavná, rovnako ako správanie sa hlavných postáv a určujúce štýlotvorné charakteristiky. Ak by od vydania Popola... uplynulo viac času, azda aby sa dalo povedať, že autor si aspoň trochu zobral k srdcu niektoré výčitky na margo knižného zarovnávania, ale takto treba kvitovať, že si zrejme sám uvedomil niektoré nevyváženosti a pokúsil sa ich napraviť. Najtypickejším príkladom je otázka machizmu. Aby ženy opäť nevyzneli len ako oblé zmyselné objekty, autor nechá zásadný definitívny zvrat vo vyšetrovaní pripísať ako veľké plus na konto pozorovacím schopnostiam ženy, mladej detektívky Petry. Škoda len, že sa táto jediná detektívka začína objavovať až v polovici knihy, hoci na činnosti oddelenia vrážd sa zjavne podieľa už od začiatku príbehu. Navyše, aby zapadla do „partie", musí za svoje prijať vyslovene mužské neotesané chovanie.

  Žartovanie odľahčuje pre žalúdky mnohých čitateľov ťažko stráviteľnú tému a brutalitu, škoda len, že prevažuje vtipkovanie nižších cenových hladín. To, že do tejto úrovne skĺznu aj vysokopostavené osoby, politicky a finančne na výslní, je súčasťou autorovho sociálnokritického ostňa.

  Autor rád zabŕdne do prostredia finančne a politicky mocných, a opäť, ako v predchádzajúcej knihe, zobrazuje nemohúcnosť polície, ktorá napriek spoznaniu páchateľov nemá šancu doviesť prípad do zdarného konca. Autor nepriamo obviňuje chamtivú a nemorálnu spoločnosť, ktorá na jednej strane núti vysokoškoláčky platiť si drahé štúdium predávaním vlastných tiel a na druhej strane z príjmov takéhoto a podobného charakteru financuje až trýznivo prísne kláštory a svätuškárčenie. Kritickosť čiastočne zahmlievajú a zjemňujú životné príbehy žien s bielou pečeňou, tzv. nymfomaniek.

  Hoci pozorný recipient diela ráta s eventualitou, ktorú autor nakoniec zvolil ako rozriešenie prípadu, predsa mu do plnej spokojnosti čitateľa detektívok chýba niekoľko drobností. Dominik Dán však aj touto knihou ukazuje veľmi kvalitné znalosti z kriminalistickej praxe a je profesionálne mimoriadne zručný aj v detektívkarčení, splietaní a kombinovaní príbehu. Vie, ako udržiavať napätie, ako postupne odhaľovať príčiny, motívy a skutky. Občas sa mu v autorskej reči nedarí úplne odosobniť od detektívov, hovoriacich žargónom a nespisovne, ale nad tým možno pri troche dobrej vôle prižmúriť obe oči. Nehanebné neviniatko sa číta v strhujúcom tempe na jeden, dva dúšky.

  Zdá sa, že ťah Vydavateľstva Slovart hodiť na trh v krátkom slede dve knihy Dominika Dána bude mať úspech. A možno neodpláva dolu Dunajom priveľa vody a dočkáme sa ďalšieho voľného pokračovania. Náznak pokračovania v závere Nehanebného neviniatka nájde aj čitateľské neviniatko.

Ľuboš Svetoň