Recenzia
22.06.2012

Nehaňte vlka - Farley Mowat - Sám medzi šelmami

Sám medzi šelmami

Bratislava, Inaque.sk 2012
Preklad Braňo Hochel

Kanadský biológ Farley Mowat (1921) je posadnutý vlkmi. O svoje skúsenosti a vášeň sa delí v knihe plnej lásky a pochopenia k  zvieratám. Vedec-spisovateľ sa usiluje pozmeniť stereotypný obraz démonickej, krvilačnej šelmy. Postrach severných plání nezaútočí na bezbranného človeka, dokonca veľkoryso rešpektuje vykolíkované teritórium v okolí prístreška.

Knižka (prvý raz vyšla roku 1981) zaujme aj humorným tónom. Irónia, sebairónia, kritika systému a riešenie problémov (opis Úradu starostlivosti o  prírodu pripomína Hlavu XXII). Boj s byrokratickou mašinériou aj, a najmä, o vlka tvorí rámec rozprávania, v centre zostáva sledovanie správania a  konania štvornohých. Pred čitateľom postupne vystupujú ako osobnosti. Veľkolepý George, tak trocha letargický strýko Albert, pôvabná Angelína, ktorej tvorca prózu aj venoval. Spolu s pozorovateľom sledujeme hry vĺčat s matkou i špeciálnym „strýkom“ na hru a tréning, lov, dvorenie. Mowat túži vedieť ak nie všetko, prinajmenšom mnoho. Aby si overil spôsob stravovania vlkov a  dokázal, že sa živia prevažne myšami, takže nie sú príčinou poklesu počtu sobov, bez štipky zaváhania sa rozhodne niekoľko mesiacov konzumovať malé hlodavce tiež. Recept na myši à la crème nájdete na s. 80-81.

Pravdaže, štipka hyperboly a  absurdity prevažne vo vzťahu k  ľuďom. Vlci sú braní vrcholne vážne a  hovorí sa o  nich pravda. Vtipkovanie poskytuje rozprávačovi priestor na odstup od témy, pretože inak by sa dal pohltiť pátosom, nadšením, láskou či kritickým rozhorčením do takej miery, že text by sa stal buď neznesiteľným chválospevom, alebo zatrpknutým pamfletom ekologickej hystérie. Posun k nadľahčeniu popri poučení ponúka predovšetkým pútavé čítanie o človeku, ktorý dni a noci, tisícky kilometrov od civilizácie v  Arktíde bez fungujúcej vysielačky, naslepo dni a  noci sleduje vlkov. Učí sa spolu s  nimi a  ich spôsobom spať v  driemotách, schúlený, aby mu neušiel ani okamih. Mowat zisťuje, že vlčí spánok je oveľa intenzívnejší a praktickejší než ľudský. Žiaľ, pokus o reformu v tomto ohľade nedopadne šťastne – ako, to si prečítajte sami (s. 66).

Život vlkov okrem reálnych postrehov tvorí tiež ideál. Náznak utópie, ktorá sa nekoná. Gulliver sa vracia z ostrovov, spáva vystretý a  namiesto myší opäť jedáva steak. V každom prípade, v lesoch a na pláňach stále vyjú vlky. Zatiaľ.