Ľahké čítanie veľkej literatúry

Italo Calvino: Nejestvujúci rytier

Preklad Michaela Jurovská

Bratislava, Drewo a srd 2003

  Významný talianský proto-postmodernista Italo Calvino napísal v 50. rokoch diela Rozdvojený vikomt, Stromový barón (v slovenčine vyšlo roku 2002) a Nejestvujúci rytier. V tejto trilógii, neskôr známej pod názvom Naši predkovia, autor svojím jedinečným spôsobom namiešal koktail z absurdnej fantastiky a groteskného pseudohistorizmu. Calvino vo svojom rozprávaní spája výmysly s nezmyslami a nonsens s experimentom.

  Na pozadí bojov medzi kresťanmi a Saracénmi v novele Nejestvujúci rytier vytvára variácie na tému identity. „V časoch, keď sa odohráva tento príbeh, vládli vo svete ešte náramné zmätky.“ Jedným z týchto zmätkov je hlavná postava novely rytier Agilnuf, ktorý má svoj titul, zásluhy aj spoločenské postavenie, len telo nemá. Jeho prázdne brnenie udržuje v chode výlučne rytierova viera v spravodlivú vec, za ktorú bojuje. Agilnufov zbrojnoš Ogrgeň je existenciálnym opakom svojho pána. Má rozložité telo, no chýba mu vedomie vlastnej osobnosti. Spontánne napodobňuje ľudí, zvieratá či veci, na ktoré mu padne zrak. Snaží sa byť kačkou, žabou, stromom či kráľom. Ogrgeň nemá dokonca ani meno, v každej dedine ho nazývajú inak, čo sa ukáže v určitej situácii ako výhoda, pretože pod menom Ogu-Gugen ho poznajú aj Maurovia a neublížia mu. Iný problém identity má mladý Towersmund – žije v presvedčení, že jeho otcom je rytiersky rád svätého Grálu. A čo rozprávač? Príbeh nám podáva mladá mníška Teodora, ktorej to uložila matka predstavená. Jej rozprávanie je však zjavne nedôveryhodné a ako sama pripúšťa, o vojnách a bitkách nevie nič: „okrem plnenia náboženských povinností, poľných prác, žatvy a mlatby, oberačky, palicovania nevoľníkov, požiarov, popráv, krvismilstiev, krviprelievaní, vojenských vpádov, drancovačiek, znásilňovačiek a morových epidémii vlastne vôbec nič nezažila“. Ani identita rozprávačky však nie je zachovaná, pretože v závere novely sa dozvedáme, že mníška je v skutočnosti krásna a odvážna bojovníčka Bradamanta, ktorá v príbehu vystupuje. Ak je rozprávačka nedôveryhodného príbehu sama nedôveryhodná, tak by z toho (v súlade so zákonom negácie negácie) azda mohlo aj vyplynúť, že Calvinov príbeh je úplne pravdivý. Ale určite je aj niekoľko iných interpretácií...   

  Michaela Jurovská sa s prekladom pohrala podobne ako autor pri písaní originálu, takže Nejestvujúci rytier je vskutku ideálnym oddychovým čítaním pre každého milovníka veľkej literatúry. V uplynulých rokoch Drewo a srd vydalo päť prekladov kníh Itala Calvina. Držme vydavateľstvu palce, aby v tejto záslužnej činnosti mohlo v budúcnosti pokračovať s ešte vyššou frekvenciou.

Pavol Rankov