Rick Yancey spisovateľské úspechy zožal už pri svojom prvom románe
pre mládež Neobyčajné dobrodružstvá Alfreda Kroppasa. Celosvetovú
popularitu si však získal až vďaka dystopickému románu Piata vlna, ktorý
sa stal bestsellerom vo viacerých krajinách a dočkal sa aj filmového spra
covania. U nás ho vydalo Vydavateľstvo Tatran, ako aj jeho pokračovanie
Nekonečné more (2015, preklad Mária Kočanová).
V úvode sa dozvedáme o osudoch preživších, ktorých si môžeme pamätať
z konca Piatej vlny. Dej sa odohráva prevažne v opustenom hoteli, kde sa
ukrýva hlavná hrdinka Cassie Sullivanová a skupina vedená mladíkom Benom
Parishom. Aktéri stoja pred naliehavou otázkou, ako ďalej. Cassie, ktorá na
konci románu Piata vlna našla svojho brata, ale stratila Evana Walkera, je
rozhodnutá zostať na mieste a čakať na svoju lásku. Ostatní sa chcú vypraviť
na cestu a pátrať po ďalších zachránených, skôr ako ich obkľúči nepriateľ.
Autor prvú polovicu románu podáva z pohľadu viacerých rozprávačov, čo
mu pomáha hlbšie vykresliť charaktery jednotlivých postáv. Čitateľovi sa
ponúkajú retrospektívne náhľady do života Mariky, prezívanej Macherka,
Piškóty alebo záhadného mladíka Evana Walkera. Priaznivci Piatej vlny sa
tak v románe Nekonečné more dočkajú toho, čo im v predošlej časti chý
balo. Yancey sa v pokračovaní viac sústreďuje na psychologizáciu postáv,
no uberá na dynamike deja a príbehovom vývoji. Posun prichádza až ku
koncu románu, keď spisovateľ čitateľovi naznačuje, prečo na Zem zaútočili
mimozemšťania formou piatich vĺn a nie priamym vyhladením ľudstva.
Odhalenie celej záhady si však autor necháva až na poslednú časť trilógie.
Rick Yancey vhodne pracuje s gradáciou deja a napätím, ktoré podáva
formou strachu a obáv o životy hrdinov. Jeho štýl je pútavý, plný originálnych
prirovnaní a opisov. Práve tu však môžeme pozorovať aj negatívnu stránku
zvolenej metódy rozprávania – cez pohľad viacerých rozprávačov. Jednotlivé
štýly vyjadrovania sa totiž až tak nelíšia. Takisto vek postáv v niektorých
momentoch nesedí so štýlom a schopnosťami, akými je z ich pohľadu dej
opisovaný. Niektoré myšlienkové posuny sú komplikované, pasujúce skôr
starším dospelým ako dospievajúcim deťom. V diele sa dokonca vyskytnú
miesta, kedy si povzdychnete a pomyslíte, že sa autor akosi motá v kruhu,
našťastie, druhá polovica knihy vám ich vynahradí a v závere si na ne už ani
nespomeniete. Nakoniec môžem ešte skonštatovať, že román Nekonečné
more neponúka taký dynamický príbeh a bohatý vývoj udalostí ako Piata
vlna, ale pôsobí skôr ako doplňujúci materiál prvej časti trilógie.
