Recenzia
Eva Bubnášová
09.07.2012

Nemezis - Philip Roth - O náhode, vine a treste

O náhode, vine a treste

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2012
Preklad Ján Vilikovský

„Niekedy máte šťastie, a niekedy nie. Každý životopis je náhoda, a už od samého počatia náhoda – tá tyrania nepredvídateľného – je všetkým. Myslím, že pán Cantor myslel na náhodu, keď útočil na čosi, čo nazýval Bohom.“

Píše sa rok 1944 a v Newarku v štáte New Jersey akoby zastal čas. V letnej spare sa totiž začína šíriť obrna. Rodičia by boli najradšej, keby ich deti celý čas sedeli doma v bezpečí, no oni namiesto toho pod pražiacim slnkom hrajú baseball, celí spotení pijú zo zakázanej fontánky a na lavičke sa tlačia jeden na druhého. Chvíľu sa zdá, že židovskú štvrť Weequahic choroba zázračne obchádza. Postupne však začnú chlapci zo školského  ihriska miznúť.

Buckyho Cantora vychovávali starí rodičia. Mama mu zomrela pri pôrode a otec prepadol hráčskej vášni. Pre slabý zrak ho nevzali do armády, no ako správca ihriska teraz bojuje vlastnú vojnu – vojnu proti obrne. A hoci obetí pribúda, drží sa odkazu starého otca a ostáva v meste. Ostáva, hoci ho jeho dievča Marcia volá robiť inštruktora plávania do tábora v horách, ďaleko od zúriacej obrny. Ostáva, lebo sa musí postarať o svojich chlapcov a o starú mamu. Ostáva, lebo je to jeho povinnosť. Chce ostať. Vie, že by mal. No v tom vypätí sa zrazu rozhodne ísť za Marciou. Opustí svoje bojisko, sám celkom nevediac prečo a ako. A všetko sa zdá byť idylické. Až kým obrna o  niekoľko dní neudrie aj v Indian Hille – a z Buckyho Cantora sa nestane jej potenciálny roznášač... Nemezis je po knihách Everyman/Ktokoľvek, Rozhorčenie a Pokorenie štvrtým zo série krátkych románov Philipa Rotha, amerického spisovateľa židovského pôvodu a mnohonásobného nositeľa literárnych ocenení. Roth príbeh zasadzuje do svojho rodného kraja a popri motíve boja s chorobou tematizuje nielen medziľudské vzťahy a antisemitizmus rodiaci sa z hysterickej túžby nájsť vinníka, ale aj vieru v Boha. Lebo  „akú úlohu zohráva Boh? Prečo hodí jedného človeka s puškou v ruke do Európy okupovanej nacistami a druhého do jedálne v Indian Hille pred tanier makarónov so syrom? Prečo položí jedno weequahické dieťa na leto do obrnou zamoreného Newarku a druhé do nádherného útočiska v Poconoských horách?“ Roth pred očami čitateľa citlivo buduje svet mladého správcu plný snov a ideálov, aby ho nakoniec zničil. Spara horúceho leta sála aj z jeho textu: dlhá vetná perióda, hypotaxy a polovetné konštrukcie (hoci v slovenčine miestami pôsobia kostrbato) len umocňujú napätie a predznačujú blížiacu sa katastrofu. Aj identita rozprávača Arnieho Mesnikoffa ostáva dlho tajomstvom. Čitateľovi sa odhalí až v tretej časti románu, ktorá uzatvára príbeh Buckyho Cantora – príbeh muža, ktorý sa po celý zvyšok života trestá za niečo, za čo (možno) ani nemohol. Alebo mohol?