Vyhľadávanie
Mená známe i menej známe, generačne či tvorivo rôznosmerne vyvinuté – také rôznorodé je zloženie literárnej verejnosti na Slovensku a v Čechách a také pestré bolo aj zastúpenie súťažných príspevkov najväčšej československej literárnej súťaže Básne SK/CZ.
Občianskym združením literarnyklub.sk a českým vydavateľstvom Fra každoročne organizovaná súťaž sa dočkala aj svojho 11. ročníka, ktorý sa niesol v podmienkach spoločensky aj ľudsky zložitého, no zato tvorivo plodného roka 2021. Tam, kde sa končí sila človeka, začína sa sila slova, ktorú je niekedy ťažké uchopiť vôľou a ešte ťažšie hodnotiť. Napriek tomu bol však odbornou porotou zostavený rebríček desiatich najlepších literárnych počinov za rok 2021. Víťazom hlavnej ceny sa stal Marek Mikuláš so svojím básnickým cyklom Muzikál žuvačiek a ružového postkapitalizmu.
Útla, červená, nenápadná
Malá červená knižka. Z pohľadu editora – kritika bez výraznejšej vizuálnej zložky, útla, nenápadná, prostá. Rozporuplná, a to nielen v rámci vonkajšej formy, ale najmä vnútorného obsahu. Hlavným konfliktom zbierky sa stáva očakávanie. Grafická podoba, farby obálky, peritexty, samotné básne… Už pri prvom kontakte sa v človeku bijú protichodné tendencie. Voľba červenej farby pre obálku evokuje energiu, dynamiku, oheň, či dokonca krv. Čitateľ po knižke siaha, lebo ho vizuálne zaujme, no v momente styku s titulnou stranou prichádza prudký náraz na ceste zmyslového prijímania. Titulná stránka totiž obsahuje len stručnú informáciu „Táto stránka je zámerne ponechaná prázdna“. Vyburcované očakávanie, napäté struny myšlienok sa zrazu nechajú voľne viesť na prúde prázdnoty. Obálka aktivizuje zmysly, ktoré sú následne ponechané napospas vlastnej existencii.
Očakávania
Je náročné abstrahovať prvky, na základe ktorých by sa dali publikované verše vzájomne porovnať, či také, ktorými by sa dala zhodnotiť kvalita súťažných príspevkov. Napriek tomu sa však v rámci jednotlivých príspevkov dajú odpozorovať aspoň spoločné tematické a motivické tendencie. Jednou z nich je metamorfizácia prírody, ktorá v rámci vybraných príspevkov úzko súvisí s reflektovaním smrti ako jedinej životnej istoty.
Nie je v silách žiadneho autora, literáta ani laika vysloviť, či je rebríček zostavený správne. To v konečnom dôsledku nie je ani žiaduce (tento aspekt „hodnotenia“ zvýrazňuje aj I. Hostová vo svojom predhovore Najlepšie bude citovať). Potreba určiť isté miery hodnotenia bezprostredne súvisí s očakávaním, ktoré čitateľ od poézie má. Vybrané príspevky súťaže Básne SK/CZ však bojkotujú akékoľvek očakávania a prinášajú čistý, skutočný lyrizmus založený na pocitoch, bez patetických zafarbení, niekedy dokonca surový a nahý, s miestami zdanlivo až absentujúcou umeleckosťou.
Z pozície čitateľa je často náročné oslobodiť sa od očakávaní, ktoré sa formujú napríklad na základe informácií o autorovi, poznania jeho poetiky či skeptických pocitov, ktoré sa v mladej generácii spájajú s čítaním poézie. Pri čítaní medailónov, ktoré by boli funkčnejšie, keby bola ich forma jednotnejšia, si čitateľ len veľmi ťažko dokáže nevytvoriť ďalší rad očakávaní a predpokladov. Kým pri niektorých poetoch má biografická poznámka charakter informačne nasýtenej referencie bez snahy vopred formovať čitateľov názor, iná zas a priori modifikuje orientáciu poézie, s ktorou sa má čitateľ ako príjemca stretnúť. Nevytvorí si čitateľ očakávanie od poézie, ktorej autorka je definovaná ako niekto, kto „Poezii píše, je-li to nezbytně nutné.“? Nie je medailón o Jakubovi Lenčéšovi už sám osebe umeleckým textom so zašifrovaným odkazom? Ktovie.
Rod / lišajník / monokultúra
No neunáhlite sa, poézia si nekladie hranice a pri jej čítaní sa ani vyjadrené nemusí javiť ako definované.
V takomto zmysle treba čítať prúd myšlienok Oľgy Gluštíkovej, ktorý sa ako kruh uzatvára v realite smrti a života. Geometricky definovaný tvar kruhu podčiarkuje aj absencia interpunkcie poézie a veľkých začiatočných písmen, čo z prúdu veršov tvorí jeden básnický celok. Autorka sa pohybuje v napätí medzi akceptáciou smrti ako prirodzeného fenoménu života v chápaní jednotlivca a zároveň dáva do súvisu dva kľúčové aspekty a spoločensky akceptované istoty – rodinu a smrť. V kontexte jej súboru básní – Rod / lišajník / monokultúra – sa slová smrť a život stávajú akoby synonymnými, pričom cez obraz prírody ako silne akcentovaného motívu (už samotný názov hovorí o prekrývaní fenoménu prírody a rodiny – rod a lišajník) sa autorka usiluje oslabiť negatíve konotácie spojené s realitou smrti (obrazné pomenovania). Chcela autorka podať osobné svedectvo života alebo vytvoriť zaujímavo spletitý obraz jeho základných fenoménov? Odpoveď na túto otázku ostáva otvorená, no v kontexte prítomného básnického lyrizmu sa autorkine verše javia miestami až priezračne čitateľné.
Básne robábu
Osobitným zjavom zborníka Básne SK/CZ 2021 sa stáva súbor básní Jakuba Lečéša – básne robábu. Očividné je tu narábanie s interpunkciou, ktorá má funkčný charakter. Zmes zátvoriek, čiarok, dvojbodiek a medzier podčiarkuje pôsobenie rušivej atmosféry, ktoré vychádza z poetiky samotných veršov. Poézia založená na odvíjaní myšlienok zhmotnených do slov a viet, akoby náhodne pospájaných do graficky rozčlenených a neusporiadaných veršov, ktorých atmosféra sa miestami javí až agresívne nejasná. Čitateľ vsadený in medias res je omamne unášaný na prúde myšlienok, ktoré však nemusia smerovať k spoločnému cieľu (báseň Obrys).
Z nového herbára
Kontrastom k zatíchnutej individualite lyrického subjektu sa stáva poézia Filipa Németha. Verše súboru básní Z nového herbára sú kvapkou pokoja v búrke, ktorá sa v čitateľovi zmieta vo víre hlasov v hlase iných hlasov, hlásajúcich o nehlasnom hlase v hlasnom hlase iných hlasov. Rastlina, žena, pec, autor či mnohobunkový organizmus… Kto je vlastne skutočným lyrickým subjektom?
Ani ryba, ani ryba a Megaslimák
Poéziou subjektovo vyspelejšou sa stáva aj súbor básní Ani ryba, ani ryba českej poetky Renaty Štěpařovej. Kým pred ňou zaradený súbor básní Megaslimák Anny Chesil Řezíčkovej sa vyznačuje už v slovenskej literatúre analogicky spracovanou poetikou smrti, prírody a človeka, v tomto prípade sú verše atmosféricky pokojnejšie. Treba poznamenať, že ak pristupujeme k čítaniu básní zo súboru Ani ryba, ani ryba v ideálnych podmienkach, bez vopred formulovaných očakávaní, odlišnosti motivované generačným rozdielom medzi autorkou a ostatnými poetmi sú napriek tomu vo veršoch čitateľné. Na základe tejto skutočnosti sa iba potvrdzuje zložitosť vytvorenia jednotného hodnotiaceho princípu, keďže aj také zdanlivo triviálne odlišnosti, akými sú jazyk či generačné zaradenie autora, predstavujú osobitosti, ktoré pri hodnotení nemožno prehliadnuť.
Víťazný Muzikál žuvačiek a ružového postkapitalizmu
Vyvrcholením napätia všetkých básní v zborníku je víťazný príspevok Mareka Mikuláša. Tak ako sa otvárali a zatvárali rôzne otázky a témy v predchádzajúcich deviatich príspevkoch, tak sa v rámci posledného napĺňa tá správna poetická tenzia, vďaka ktorej sa zbierka Muzikál žuvačiek a ružového postkapitalizmu stala najlepšou v rámci československej poézie. Všetky doterajšie prostriedky, ktoré pôsobili rušivo (akcentovanie symbolu rodiny, otázka mravnosti, erotické motívy, smrť), dokázal Marek Mikuláš spracovať do majstrovského komplexu motívov a symbolov, ktorý vtiahne čitateľa do svojho vnútra a nedá mu nadýchnuť sa, až kým svoj dynamický cyklus neuzavrie.
Vyvrcholenie v tomto prípade prichádza v podobe tradičného vykúpenia, ktorým sa nestáva nič iné ako smrť. Lyrický subjekt muža je vyobrazený v celej šírke jeho predností, erotické motívy sú imanentne prítomné a v tomto zmysle potvrdzujú postuláty o tematickej neohraničenosti poézie. Autor dáva skutočnú podobu všetkým tabuizovaným témam, pričom však táto podoba nie je silená či umelá, ale miestami až desivo reálna. V rámci maskulínnej poézie publikovanej v zborníku sa v Marekovi Mikulášovi spája patetická láska k žene (u Filipa Németha) s kultom tela a erotickými motívmi (u Tomáša Vaňka), pričom oproti stratenosti Jakuba Lenčéša tu stojí lyrický subjekt až sebatrýznivo vyrovnaný.
Zamysli sa, čitateľ poézie
Zborník Básne SK/CZ 2021 núti zamyslieť sa nad sebou ako nad čitateľom poézie. Vybrané príspevky sú dôkazom, že potenciál modernej slovenskej literatúry nie je ani zďaleka pochopený, ak ostane ovplyvnený očakávaniami formovanými prirodzene v čitateľskom vnímaní. So zmenou poézie teda musí prísť aj zmena čitateľa, lebo to, čo sa v poézii otvára, ak sa oslobodíme od zaužívaných vzorcov a čitateľských návykov, predstavuje novú dimenziu literárneho estetického pôsobenia.
Kol. autorov: Básne SK/CZ
Bratislava: Literárny klub, 2021
