Vyhľadávanie
Richard Brenkuš: Satamaranga
Žilina: Artis Omnis, 2020
Korupcia, rozkrádanie, politické intrigy a zavádzajúca propaganda… Je čas na zmenu. Takú, ktorá zatrasie celým svetom a nastolí nový globálny poriadok pod heslom Satamaranga. Nie však úplne.
Richard Brenkuš predstavuje svoju novú knihu s tajomným názvom, v ktorej ponúka predstavu o tom, ako by mohol vyzerať svet, keby politickú revolúciu neviedli manifesty, ale jedna spočiatku neškodne vyzerajúca mobilná aplikácia.
Brenkušova celosvetová revolúcia sa začína v obývačke s jedným párom a jedným veľmi osobným konfliktom, na ktorý si však o nejakých sto strán čitateľ ledva spomenie. V tom spočíva hlavný problém knihy.
Satamaranga osciluje medzi politickým thrillerom a spoločenskou víziou v príbehoch deviatich postáv, ktoré sú prepletené do jedného naratívu.
Na podanie vízie o svete zmietanom revolúciou je to výborný princíp, ktorý má potenciál vziať čitateľa na divokú jazdu cez perspektívy, emócie a názory viacerých aktérov z rôznych kultúr a rôzneho pozadia. Brenkuš ho však využíva iba na polovicu. Niektoré postavy vyznievajú presvedčivo a skutočne, zatiaľ čo iné o poznanie menej. Každá z postáv, bez ohľadu na kultúrne či profesijné pozadie, skĺzava do spoločenských analýz a technických vysvetľovaní. Pri postavách vedcov a technikov to je príjemné dokreslenie, iní hrdinovia sa však často stávajú obeťou autorovho jazyka. Technické detaily, pojmy, krátke a úsečné vety, ktoré občas fungujú pre budovanie napätia, občas vyrušujú.
Princíp striedania postáv narúša jednak výber postáv, ktoré spolu súvisia často iba okrajovo, ale majú veľký význam pre posunutie celého naratívu. Rovnako aj vystriedanie rozprávača z prvej osoby na tretiu vo dvoch kapitolách — napriek drobným psychologickým sondám pôsobí dvojica postáv skôr ako kulisa než samostatne rozmýšľajúca osoba.
Všetko podlieha autorovmu modelu budúcnosti. Autor sa preto vyhýba lacnej citovej manipulácii (až na drobné výnimky), ku ktorej v podobných knihách dochádza. Prepracovanejšie postavy tým však oberá o možnosť dostať sa viac „pod kožu”. Ich osobné konflikty sa menia na politicko-spoločenské a ich názory sa formujú na základe diania na uliciach a nie v ich obyčajnej obývačke.
Uzatváranie individuálnych príbehov v nasledujúcich kapitolách a z inej perspektívy je výborná hra s konaním jednotlivca a následkami v spoločnosti, ale prvok rýchlo zapadne medzi zvyšok textu a prináša už iba málo nového.
Podobne je na tom aj práca s reáliami, ktorá sa drží celého textu a zo začiatku pôsobí osviežujúco. Brenkuš však predstavuje stále nové a nové alternatívy reálnych krajín a ľudí, no sú bez väčších prekvapení, a zabúda na tie, ktoré na začiatku upútali.
Dobrý úmysel, temné stránky utópie a obrovský potenciál čohosi takého všedného ako mobilná aplikácia, nie sú vo svetovej literatúre ktovieako objavené, ale tie nerobia knihu Satamaranga výnimočnou. Jej skutočná sila spočíva v kultúrnej príbuznosti a v tom, že autor rešpektuje informovanosť čitateľa a predostiera mu premyslený a takmer uveriteľný model toho, ako by vyzerala skutočná inforevolúcia.
