Recenzia
Jana Túry Kopčová
04.07.2014

Nerozvážna cesta a iné poviedky - Katherine Mansfieldová

Preklad Janka Kaščáková
Verbum – vydavateľstvo KU 2013

Poznáte ten pocit, keď sa vám dostane do rúk kniha, ktorá je na prvý pohľad neatraktívna až nenápadná, no svojím obsahom výnimočná? Jednou z takých je zbierka poviedok novozélandskej prozaičky Katherine Mansfieldovej (1888 – 1923), súčasníčky Virginie Woolfovej. Jej literárna tvorba je pre slovenských čitateľov takmer neznáma. Počas svojho krátkeho života vydala len tri zbierky (Šťastie a iné poviedky, Záhradné párty a iné poviedky, V nemeckom penzióne). Jej zásluhou sa degradovaná poviedka stala uznávaným žánrom.

Zbierka Nerozvážna cesta a iné pviedky ponúka výber sedemnástich poviedok z autorkinej ranej i neskoršej tvorby. Mansfieldová prekvapila vtedajší literárny svet spracovaním novátorských tém. Bola totiž jednou z prvých autoriek, ktoré sa zaoberali postavením žien vo vtedajšej spoločnosti, ich názormi, zážitkami, pocitmi... Tému domáceho násilia, ale tiež opovrhovania zo strany spoločnosti bravúrne spracovala v poviedke Frau Brechenmacherová ide na svadbu. Čitateľ sa prostredníctvom rozhovoru hlavnej postavy a zároveň rozprávačky príbehu – pani Brechenmacherovej – dozvedá, že nevestu Theresu vydávajú za nemilovaného muža, pretože má nemanželské dieťa. Tragická je nielen skutočnosť násilného vydaja, ale aj opovrhovanie zo strany svadobčanov a tiež nevestinej matky. Sekundárny, no o nič menej smutný, je príbeh samotnej Brechenmacherovej, ktorej manželstvo s rovnako nemilovaným mužom neprináša životné šťastie.

Mansfieldová sa nevyhýbala ani zobrazovaniu tzv. starých dievok, ktoré sa vďaka svojmu stavu dostávajú na okraj spoločnosti. Ich trpko-smutné osudy vykreslila vo viacerých poviedkach (napr. Slečna Brillová, Kanárik). Necitlivé a drsné zaobchádzanie zo strany okolia im majú kompenzovať rôzne zvieratá či predmety, ktoré ich však nakoniec tiež opustia a ženské postavy zotrvávajú naďalej osamotené a spoločnosťou opovrhované.

Život plný pretvárky a ilúzie dokonalého šťastia vykreslila v poviedkach Šťastie a Šálka čaju. V oboch sa stretávame s bohatými mladými ženami, ktoré vedú na prvý pohľad dokonalý život v dokonalom manželstve. Aj keď zisťujú, že ich bublina šťastia má trhliny, zatvárajú pred problémami oči, pretože silou-mocou nechcú opustiť svoj na prvý pohľad ideálny a predovšetkým komfortný život.

Hádam najbrilantnejšie spracovanie manipulovania a šikanovania predviedla autorka v poviedke Dcéry nebohého plukovníka. V nej odkrýva následky psychického týrania zo strany otca, ktorého dve postaršie dcéry boli natoľko zvyknuté na celoživotný otcov teror, že po jeho smrti nevedia, ako žiť slobodným životom, cítia sa stratené a zraniteľné.

Dominantnou črtou Mansfieldovej poviedok je snaha o autentickosť. Dosahuje ju preferovaním prvej osoby singuláru, ale aj detailnými opismi z pohľadu jednotlivca. Spozorovať to možno v poviedke Domček pre bábiky, v ktorej dôraz na detail predstavuje pointu celého príbehu o smutnej sociálnej nerovnosti medzi deťmi, za ktorou, paradoxne, nestoja najmladší, ale ich rodičia.

Vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku – vydavateľstvo Verbum urobilo dobre, že sa rozhodlo sprístupniť dielo Katherine Mansfieldovej. Výber z jej poviedok naozaj stojí za pozornosť.