Recenzia
Magdaléna Iľková
30.01.2015

Neskutočnosti - Miro Bielik - Hra šifrovanej skutočnosti

Hra šifrovanej skutočnosti

Hra šifrovanej skutočnosti

Miro Bielik: Neskutočnosti, Martin, Matica slovenská 2010

  Román Neskutočnosti je druhou časťou Benátskeho diptychu, s podtitulom Neisté miesto, istý dej. Autor sa prijímateľovi prihovára v diele, ktoré je filozofujúcou, psychologizujúcou a moralizujúcou analýzou doby. Preto prijímateľovi, lebo kto sa doň úplne nevnorí, nemôže ho pochopiť a reflektovať. Stáva sa sondou aj zrkadlením duše i mysle autora a jeho generačných druhov - voľne by sa dal nazvať aj generačným románom. Románom vypovedajúcim o tom, že „niet úniku pred skutočnosťou“, že „niet úniku zo sveta, bez istôt“, teda o boji so životom, jeho prežívaním a smrťou. Tá zasiahne presne ako v reálnom živote, tam kde najmenej čakáme. Autor o nej veľa nehovorí, čo pôsobí prirodzene, proxemika textu je z tohto pohľadu intuitívne prepracovaná. Autor vypovedá o každodenných poryvoch duše i mysle preintelektualizovanej postmodernej spoločnosti, ktorá si neustále kladie nové a nové otázky: kto si/sme; je text skutočnosť, či neskutočnosť; je to všetko „šifrovaný portrét a kde je kľúč?“; hráme my čitatelia nejakú partiu s autorom, dotvárame text, sedíme oproti autorovi, sme schopní a intelektuálne pripravení na takúto sofistikovanú hru na najvyššej úrovni; vnímame tento román ako odraz (obraz) doby v benátskom zrkadle; zrkadlí, alebo presne zobrazuje vykreslenú skutočnosť, alebo nám ju otáča naruby; vieme z nej odčítať posolstvo autora, v ktorom sa nám prelína včerajšok i dnešok, sen i skutočnosť? Chceme vedieť, ako môžeme v druhom pláne román obohatiť, či sa staneme spisovateľovým spolutvorcom, alebo, nedajbože, protivníkom, či pristaneme na filozofickú hru, či prijmeme kľúč ku textu... Veď sám autor nás uprostred knihy, v názve piatej kapitoly, nabáda: „Nenašli ste, čo ste hľadali? Pozorne čítajte ďalej“, „veď utváranie skutočnosti je našim dielom, nevieme ju vnímať inak ako zašifrovanú - kto hľadá, ten nájde.“

  Vieme oddeliť fikciu od reality, uvedomujeme si plnosť diela na úrovni modernosti a kompozičnej precíznosti. Interpretujeme nespočetné množstvo odkazov, narážok na iné umelecké diela, citácií, odbočiek do výtvarného, hudobného a v neposlednom rade literárneho umenia. Ponárame sa do textu a hľadáme spôsob videnia sveta v románe. Zamyslíme sa nad dvoma pólmi románového diptychu vymedzené pojmami byť a mať (tiež skutočnosť/neskutočnosť). Dva póly, medzníky, sa stávajú neustálou snahou dnešných ľudí budovať na krehkosti, vymedzenej skutočným bytím a pominuteľnosti sveta, charakterizovanej neskutočným vlastnením. Veď všetko, čo máme, sa pominie a my tiež, neisté miesto, ale i čas a dokonca aj vlastníctvo vecí. Moderný človek chce vlastniť aj to, čo sa nedá. Všetko sa dá spochybniť, nič nemá večné trvanie a to, čo dnes pevne držíme v rukách, zajtra odíde bez rozlúčky. Symboly textu poukazujú na viaceré neskutočnosti, ktoré si uvedomíme, až keď tu nebudú: Benátky sa nám ukazujú na každom kroku. Keď ich konečne navštívime, po prvotnom očarení stratia svoje čaro a kvôli nim prichádzame aj o to najcennejšie – o nový život ukrytý v lone matky. Benátky, odveký symbol umenia, sa tak menia na výkričník nielen ekologickej skazy mesta, ktoré sa pri každej slabšej búrke borí so záplavou, ale v našom kontexte sa stávajú aj hrobom našich nádejí. Aj keď paradoxne, tá naša rodiaca sa nádej v podobe nového stvorenia, je prijatá rozpačito. Nie je to však opäť len odraz reality? Všetci túžime po novom a lepšom živote, ale ako ho prijať, ako spojiť umeleckú prácu a rodinu. To, čo nám uniklo, nás najviac bolí, až keď to nie je, a to, čo ostalo, sa tomu neexistujúcemu ani v najmenšom nevyrovná. Autorove postavy, rovnako mužské i ženské, sú neskutočne skutočné. Aj keď sa zdá, že sú uvravené, tam kde sa vyžaduje, aby mlčali, mlčia, a práve tým presvedčia o svojej živosti a reálnosti. Krehkosť bytia na nás dýcha zo všetkých strán. Na jednej strane neistota z budúcnosti a na druhej nutnosť pokračovať...

  Nakopenie textových symbolov nám pomáha rozlúštiť sám autor názvami kapitol: prechádzajú od prítomnosti bytia cez jeho negáciu k budúcnosti, ktorá je neistá a vracia nás späť do minulosti. Existencia bytia a jej význam sa nachádza v zrkadlení doby. Zrkadlenie sa s nami hrá ako text a my sa musíme rozhodnúť, aký postoj zaujmeme. Miro Bielik je tvorcom intelektuálnym, hlboko cítiacim problémy doby, chápajúcim a súcitným, ale najmä pripraveným budovať novú cestu slovenského románu.

Magdaléna Iľková