Recenzia
Dado Nagy
24.05.2018

Nešokoval, nenadchol, ale nesklamal

Fanúšikmi očakávaný ďalší román Dana Browna je na svete. O čo v ňom ide? Harvardský ikonograf, profesor Robert Langdon, príde do Guggenheimovho múzea moderného umenia v Bilbau, aby sa zúčastnil na odhalení objavu, ktorý vraj naveky zmení tvár vedy. Viac sa už dočítate v knihe.
 
Trilery Dana Browna asi málokto číta pre ich literárne kvality. Ich príťažlivosť spočíva predovšetkým v kombinácii napínavého deja, provokatívnej témy a bohatej informačnej nasýtenosti. Samotný príbeh za veľa nestojí a jeho štruktúra zostáva v podstate stále rovnaká – záhadná vražda, útek s atraktívnou ženou, dvojité prenasledovanie, dva až tri vedľajšie plány brzdiace dej, dlhé exkurzy z histórie a dejín umenia, časová tieseň, atraktívne európske veľkomesto, rýchle tempo, veľa záhad a ešte viac šokujúcich odhalení.

Dan Brown je priemerný spisovateľ. Je však brilantný popularizátor súčasnej vedy, histórie a umenia. Samozrejme, s faktami narába veľmi voľne, v duchu svojich fabulačných zámerov, a kombinuje ich s prekvapivými konšpiračnými teóriami búrajúcimi mnohé tabu. Nie náhodou je hlavnou postavou jeho najznámejšej série harvardský profesor dejín umenia a odborník na symboly Robert Langdon. Žiadny akčný hrdina, skôr intelektuál a učiteľ, ktorý pri riešení problémov využíva najmä svoj intelekt a široký rozhľad.

Témou nového (v poradí piateho) románu Dana Browna Pôvod je predovšetkým pokus o odpoveď na dve, resp. tri zásadné otázky – aký je pôvod života na Zemi, ako vyzerá budúcnosť ľudstva a čo z toho vyplýva pre doterajšiu náboženskú doktrínu. Brown rozvíja aj viacero etických a filozofických tém súvisiacich s masívnym nástupom umelej inteligencie.
 
Najzaujímavejšia postava je robot
Základná fabulačná schéma románu Pôvod je štandardná – profesor Langdon je svedkom vraždy známeho futurológa Edmunda Kirscha, za ktorou pravdepodobne stojí snaha cirkevných kruhov zabrániť zverejneniu jeho prelomového vedeckého objavu. S pomocou Kirschovho robota Winstona a riaditeľky Guggenheimovho múzea moderného umenia Ambry sa podujme objav svojho priateľa vypátrať a zverejniť. Mimochodom, robot Winston je suverénne najzaujímavejšou a psychologicky najprepracovanejšou postavou románu.

Po spektakulárnej vražde sa začína typická trilerová naháňačka, počas ktorej Langdona prenasledujú okrem nájomného vraha a polície aj členovia elitnej bezpečnostnej služby. Zo žánrového hľadiska je táto časť kľúčová, aby čitateľa udržala v napätí, logicky však úplne zbytočná, keďže Winston by Kirschov objav dokázal hravo zverejniť aj bez Langdona.

Dejiskom románu Pôvod sú dve španielske mestá – Barcelona a Bilbao. Paralelné dejové línie ponúkajú pohľad do tajomstiev španielskeho kráľovského dvora, do mysle nájomného vraha, a tajné hnutie asasínov. Kostrbatá dramatická zápletka smeruje k záverečnému finále, ktorým je veľkolepé odhalenie multimediálnej prezentácie vynálezcu a futurológa Edmunda Kirscha. Jeho názory a teórie sú do veľkej miery názormi samotného Dana Browna, ktoré už v minulosti prezentoval na rôznych fórach. Vychádza predovšetkým z teórie tzv. nového ateizmu, ktorého predstavitelia sú presvedčení, že náboženstvo by malo byť neustále konfrontované s racionálnymi argumentami. Odkazuje na diela viacerých ateisticky orientovaných vedcov – napríklad evolučného biológa Richarda Dawkinsa, filozofa Daniela Dannetta, historika Yuvala Noaha Harariho a mnohých ďalších.
 
Jeden z jeho najlepších
Dlho očakávané vyvrcholenie, ktoré nás malo od začiatku udržať v napätí je (trocha) sklamaním, ale našťastie za ním nasleduje ešte niekoľko ďalších dopointovaní príbehu.

Brown si dal až manieristicky záležať na detailoch z oblasti geografie, životného štýlu či samotného jazyka, ktoré sú často zbytočne ponechané v pôvodnom znení. Chýbal mi aj básnický preklad citovaných básní Williama Blaka, ktoré sa v origináli vyznačujú presným rytmom a zvukomalebnosťou.

Pôvod Dana Browna ma ani nešokoval, ani príliš nenadchol, ale ani nesklamal. V každom prípade ide o jeden z jeho (naj)vydarenejších románov. Formálne nedostatky a uponáhľanosť edičného spracovania kompenzuje najmä nadštandardná informačná hodnota, ktorá odkazuje na mnohé zaujímavé objavy modernej vedy, diela španielskeho architekta Antonia Gaudího, anglického vizionára Williama Blaka či viacerých svetových umelcov a filozofov.
 
Dado Nagy