Vyhľadávanie
Hydra 2014
„Fascinujúco rozpitváva temné stránky ľudskej povahy, ktoré sa vymkýnajú spod kontroly...“
Ondrej Herec, slovenský esejista s pozoruhodným rozhľadom vo viacerých vedných odboroch, nám po priekopníckej knihe Cyberpunk – vstupenka do tretieho tisícročia, ktorú literárni kritici, respektíve znalci sci-fi označili za učebnicu vedeckej fantastiky, a po ďalších dielach Z teórie modernej fantastiky a Dobre organizovaný netvor predkladá ďalšiu rozsiahlu esej na túto, z jeho pohľadu nevyčerpateľnú tému Netvor. Od Frankensteina po Terminátora. Pri písaní ho inšpirovali desiatky filmov, komiksov, literárnych i televíznych adaptácií a stov ky, ak nie tisíce odborných článkov a dizertácií zahŕňajúcich historické, filozofické, antropologické, mytologické, religiózne, psychologické, psychoanalytické, feministické či sociologické hľadisko.
Už podnázov napovedá, že si vzal na mušku konkrétne monštrá či zveroľudí, čo sa zrodili v bujnej fantázii literátov i filmárov a „stelesňujú náš názor na človeka na základe kultúrnych predpokladov o rase, sexualite, národnosti a presvedčení, aj našu predstavu o odlišnosti a tolerancii“. Naozaj ide o panoramatický pohľad na všeobecne známych netvorov, ktorí vstúpili do povedomia milovníkov fantasy a hororu (Frankenstein, Hyde, Dracula, King Kong, Godzilla, Votrelec, Terminátor). Autor ich charakterizuje ako „miešancov svetla a tmy“, ktorí „žijú v prítmí reality na hranici života a smrti, striehnu v priepastiach medzi človekom a zvieraťom, prirodzeným a neprirodzeným, dobrom a zlom“. Fascinujúco rozpitváva temné stránky ľudskej povahy, ktoré sa vymkýnajú spod kontroly, pertraktuje posadnutosť prekračovaním hraníc a vstupom do zakázaných oblastí charakteristických strašidelnosťou i nechutnosťou až zvrátenosťou v duchu kréda, že „človek si sám vyrába idoly aj obludy“. V kapitole o Frankensteinovi sa hlbšie zamýšľa nad monštrom ako nad karikatúrou človeka. Nemalú pozornosť venuje obrazotvornosti literátov a impulzom z bezprostredného okolia na pozadí spoločensko-politickej situácie, ktoré ich podnietili k animácii špecifických postáv-príšer, pútavo rozpráva aj o okolnostiach vzniku Stevensonovho diela Podivný prípad Dr. Jekylla a pána Hydea, o protirečivej povahe v jednom tele, o neúspešnom pokuse oddeliť v človeku dobro od zla.
Neodmysliteľným zjavom v literatúre (i filme) je krvilačný upír Dracula. Autor ho považuje za „prototyp netvora populárnej kultúry“ v rámci línie modernej fantastiky, ktorá „akceptuje všetko dostupné poznanie a konfrontuje staré magické sily s čarami modernej vedy a zázrakmi techniky“, i za symbol sexuálnej moci a podrobuje analýze jeho schopnosti i večne mladý zovňajšok. Rovnako obracia zo všetkých možných strán fiktívneho ľudoopa King Konga, ktorý sa stal „ikonou, míľnikom dejín kinematografie všeobecne a filmového hororu osobitne“, keďže vystihol sociálne napätia a nerovnosť, stratený svet, zrodený z objaviteľských ciest a utópií, i gigantického tvora Godzillu, ktorý vlastne „predstavuje vykorisťovateľský prístup ľudstva k prírode“, Votrelca symbolizujúceho ľudskú neschopnosť ovládnuť prírodné živly, ba i emancipačný zápas žien podľa feministickej interpretácie, a aj kybernetického kulturistu Terminátora stelesňujúceho zdroj nadľudskej energie vo filmoch, ktoré nastoľujú otázky osudu, slobodnej vôle, zodpovednosti a povahy človeka.
Hercova esej „nie je encyklopédia ani lexikón, ale systematická kniha o fantastických netvoroch“, ako sám uvádza, a ja už len dodávam, že vďaka svojej príťažlivosti si určite nájde skalných čitateľov.
