Recenzia
07.02.2011

Neúnavný hľadač historickej pravdy

Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2010

Knihy literatúry faktu Viliama Apfela nesú už veľa rokov značku kvality. Je to logický výsledok autorovej starostlivej prípravy, spočívajúcej predovšetkým v úmornom pátraní v archívoch, v trpezlivom triedení poznatkov a kritickom zvážení, čo z toho všetkého využiť v knižnom prerozprávaní príbehu, aby čitateľa nezasypal presilou údajov, dát, mien a udalostí. Tretia etapa je prívetivejšia – vytvorenie si literárnej koncepcie a jej naplnenie. Vo finalizovaní má Dr. V. Apfel výhodu v dlhoročnej novinárskej skúsenosti a rozprávačskom talente. Prejavil ho aj vo svojej novej – a treba povedať, že veľmi zaujímavej knihe o Alžbete Bátoriovej.

Apfel vie uvážlivo narábať so získanými faktami, neohuruje čitateľa prekvapivými „zisteniami“ a najmä nie absolútnymi závermi. Teší sa z poznaného, pokorne pripúšťa nepoznané, bez toho, aby vytváral konštrukcie akejsi pravdepodobnosti, z ktorej sa veľmi ľahko rodia fámy, mýty, legendy a napokon aj novinárske kačice. Svoju vernosť faktom preukázal už veľakrát, v poslednom čase napríklad v knihách Lebo len prach si, Čas pekelných ohňov, Čas služobníkov diabla, ale najmä v dvoch vzácnych knihách: Panteón zlomených nádejí a Čas bez rozlúčky. Nielen preto, že sa pričinili o sériu literárnych uznaní autorovi (dvakrát Cena E. E. Kischa, prémia Literárneho fondu, česká národná cena za literatúru faktu a i.), ale najmä preto, že Apfel nimi priblížil dôležité kapitoly našej histórie.

Rozpovedať Apfelovo poňatie príbehu čachtickej panej je ako vyrozprávať niekomu, koho chcete naviesť do kina na detektívku, jej obsah. Dôležité je čosi iné, to, že autor je historicky presný a opiera sa o vlastné archívne výskumy, vychádza z nemeniteľnej danosti: palatín Juraj Thurzo rozhodol o doživotnom Alžbetinom väznení, nikdy nikto ju však nežaloval, nepostavil pred senát a nesúdil.

Autor nás okrem príbehu pozve na miesta, ktoré prešiel, predovšetkým do Čachtíc, medzi zvyšky múrov chýrnych kaštieľov i na rekonštruovaný kaštieľ Draškovičovcov i na Čachtický hrad. Predstaví nám Kostol sv. Ladislava s Kaplnkou sv. Antona, stavby, ktoré boli očitými svedkami udalostí. Veľmi zaujímavo nám opíše ich históriu i rekonštrukcie. Takouto kombináciou hlbokej minulosti a včerajška, či súčasnosti autor vyvolá u čitateľa pocit blízkosti priestorov, dejov a osôb príbehu. Hrdinovia, sekundanti i komparz sa nám zasa stávajú známymi cez portréty a dobové ilustrácie. Voľné rozprávanie autor prepletá citáciami dobových listín a autentickými výpoveďami. Kompozícia nás napokon dovedie až k súčasníkom, aktualizáciu knihy završuje zamyslenie nad využitím svetoznámeho príbehu a menej známych lokalít deja v turistike. A nepôsobí to vôbec cudzorodo, naopak, v obchodne zdatnejších krajinách by už z takejto krvavej legendy dávno urobili veľký biznis.

Apfelovi sa kniha podarila. Dúfajme, že sa aj historikom podarí odhaliť skutočné motívy palatínovho rozhodnutia a vytvoriť detailnejší, presnejší a psychologicky presvedčivejší obraz legendárnej ženy Alžbety Bátoriovej.