Recenzia
Nina Bruckerová
20.12.2016

Neurózy a sexualita - Sigmund Freud

Preklad Milan Krankus / Vydavateľstvo Európa
2016

Vydavateľstvo Európa vydalo ďalšiu z edície
kníh Sigmunda Freuda, tentoraz na tému
Neurózy a sexu-
alita. Temat icky
zameraný titul je
u r čený odbor nej
verejnosti, najmä
psychiatrom a psy-
chológom. Nestratí
sa v ňom ani čita-
teľ so záujmom pre
túto vedu.
Na trhu je množ-
stvo odbor ných
textov, vychádzajú-
cich z Freudovej psychoanalýzy a odkazujúcich
na jeho poznatky. Autori často opisujú teóriu,
a pritom si všímajú najmä to, čo zaujíma ich sa-
motných. Texty o psychoanalýze tak strácajú
na autentickosti. Originalita tejto knihy spočíva
hlavne v tom, že čitateľ má možnosť čítať myš-
lienky pôvodného autora, jeho poznámky, úvahy
a zamyslenia. Ide o prvé slovenské vydanie.
Začiatkom minulého storočia sa pacienti s psy-
chickými poruchami liečili prevažne fyziologic-
kými metódami. Studené obklady, elektrošoky,
prípadne lobotómia – to všetko predstavovalo
veľmi drastické zásahy do tela pacienta. Prínos
psychoanalýzy spočíva v liečbe pacienta pro-
stredníctvom jeho vnútorných psychických po-
chodov. Okrem iného tvrdí, že ľudská sexualita,
hlboko zakorenená v podvedomí, hýbe aj našou
psychikou a že celý náš život je výsledkom vývoja
v detstve. A tiež, že sexuálny pud, libido, vytvára
našu osobnosť do podoby, ktorú „nosíme“ ako
dospelí.
Freudovo prirovnanie ľudskej psychiky k ľa-
dovcu je známe už asi každému, kniha odhaľuje
ďalšie fakty. Kapitola s názvom Rodinný román
neurotikov nám odkrýva pozadie osamostat-
ňovania sa jedincov od rodiny. Približuje sa
súčasnému problému dnešných tridsiatnikov
s opúšťaním „rodičovského hniezda“. Freud píše
o príčinách zlyhania jedincov v tomto období
života, analyzuje a zovšeobecňuje všetky prípa-
dy, s ktorými sa stretol, a tak vytvára vlastné
psychoanalytické teórie. Venuje sa aj neurózam.
Zaujímavý je prípad kňaza, ktorý bol presvedče-
ný, že sa upísal diablovi a keď si ten po ôsmich
rokoch údajne pre kňaza prišiel, pacient sa
nervovo zrútil. Freud sa púšťa do analýzy prie-
behu choroby, objektivizuje skreslené príznaky
pacienta a samozrejme nevynecháva analýzu
jeho vzťahov s otcom a matkou.
Prostredníctvom psychoanalýzy dokázal Freud
vyliečiť aj tých pacientov, u ktorých dovtedy vyu-
žívali výlučne fyziologické metódy. Psychoanalý-
za mu však neskôr nestačila. Potreboval metódu,
ktorá by vnikla hlbšie do ľudského podvedomia,
a tou sa stala jeho metóda voľných asociácií. Pa-
cient pri nej vyslovuje slová, ktoré mu prídu na
myseľ ako prvé. Zdanlivo bezvýznamné výrazy
skrývajú hlbšie významy. Tie nemusí pochopiť
ani samotný pacient a úlohou psychoanalytika
je, aby mu ich pomohol odkryť.
V akademických kruhoch Freuda spočiatku
vnímali ako personu non grata. So svojimi po-
znatkami prišiel v rokoch priemyselnej revolúcie,
ktorá dávala ľudom vieru vo vlastné schopnosti.
Freud naopak tvrdil, že človek nie je svojím pá-
nom, lebo ho v skutočnosti ovláda libido. Nebolo
to populárne vyhlásenie – podobne ako výrok
Charlesa Darwina niekoľko desiatok rokov pred
tým, ktorým tento biológ označil človeka za „in-
teligentnú opicu“.
Freud nebol len psychiater, dokázal svoje myš-
lienky prezentovať pred širším publikom. Väčšinu
z nich však ľudia v tých časoch neboli schopní
prijať predovšetkým pre ich kontroverznosť,
a dodnes sú pre niektorých Freudove texty ter-
čom výsmechu. Autor knihy Neurózy a sexualita
ale naďalej ostáva jedným z najvýznamnejších
priekopníkov psychiatrickej vedy.