Vyhľadávanie
Ukrajinský spisovateľ žijúci na Slovensku Július Paňko (1951) patrí k tým, ktorí sa aktívne starajú o rozširovanie čitateľského priestoru poznania svojej tvorby. Len nedávno vyšla v užhorodskom vydavateľstve TIMPANI (Ukrajina) jeho novela Plné vrece pravdy (v ukrajinčine Povnyj mišok pravdy, 2018) a už je tu jeho ďalšia kniha – slovenský preklad novely Zárezy kamenistého poľa (v ukrajinčine Karby kamjanistoho polia).
Slovenský čitateľ mal možnosť zoznámiť sa s tvorbou J. Paňka ešte v roku 2006, keď v slovenskom preklade vyšla jeho zbierka poviedok (Ne)obmedzené možnosti. O dva roky neskôr v Slovarte novela Levoška.
Slovensko-poľské pohraničie na severovýchode Slovenska je akousi jeho faulknerovskou Yoknapatawphou, lenže nie fiktívnou, ale veľmi konkrétnou. Tohto teritória sa drží celý čas, má ho v sebe, veď je späté s jeho detstvom, mladosťou, ale aj neskorším životom. Debutoval v roku 1990 zbierkou poviedok Na hory, na lesy, na skaly (Na hory, na lisy, na skeli). Je autorom zbierok poviedok a noviel Kúpeľné testy (Kurortni testy, 1999), (Ne)obmedzené možnosti (Ne)obmeženi možlyvosti, 2003), Levoška (2006), Album (Aľbom, 2011), Vysnívaná cesta (Vymrijana podorož, 2014).
V novele Zárezy kamenistého poľa sa prozaik vracia k nedávnej minulosti, ktorá lámala ľudí a často zanechávala po sebe nepríjemné zárezy na ich duši, ktoré v konečnom dôsledku sú akýmsi súčtom trpkej reality. Prozaik o nich rozpráva bez zbytočnej hystérie, zveličovania a kŕčovitosti, naopak – s mierou a taktom. Autor nezovšeobecňuje spoločensko-politické udalosti, životné osudy postáv sa odvíjajú na ich pozadí. Je to príbeh o zmene tváre spoločnosti, ktorá nejde vždy ruka v ruke so zmenami v živote jednotlivcov. Paňko vychádza z predstavy, že človek je tvor konzervatívny, a keď sa príliš snaží kráčať s dobou, dochádza k rôznym životným kolíziám. Leitmotívom tejto knihy sú nielen zárezy, ktoré zostávajú v ľudskom vedomí, ale aj snaha zachovať pre potomkov rodinné hniezdo.
