Vyhľadávanie
Rozkoš z tvorby
Benjamín Tinák: Neuveriteľné dobrodružstvá kocúrika Mňauka
Martin, Matica slovenská 2005
Najnovší literárny opus etablovaného spisovateľa Benjamína Tináka je určený mladým čitateľom prvého stupňa základných škôl, ak by som chcel byť ešte konkrétnejší, tak prvákom až tretiakom. Z hľadiska žánru je to typická autorská zvieracia rozprávka s tematikou putovania. Kocúrik Mňauko vyparatí doma lotrovinu: v komore nájde smotanu a zje ju. To sa nepáči nielen gazdinej, ale ani gazdovi. Ten ho potrestá tak, že do prasačieho mechúra nasype za hrsť suchého hrachu a takto naplnený mechúr priviaže Mňaukovi na chvost. Mňauko má pocit, že ho prepadlo strašidlo a dá sa na útek. Tak sa z neho vlastne stane cestovateľ z prinútenia. Túto vstupnú epizódku spomínam najmä preto, že takéto potrestanie živého tvora môže vyvolať u mladého, ale aj dospelého čitateľa odmietavé postoje, čo by u dnešných výbojných ochrancov prírody a zvierat nebolo až také neočakávané. Autor sa však s touto epizódkou, ktorá ma ale z hľadiska navodenia epickej línie fundamentálny charakter, vysporiadal veľmi dobre a presvedčivo. Myslím, že jeho nežne úsmevné rozprávanie je neprovokujúce, a preto prijateľné. No a potom už Mňauko nechcene cestuje. Najskôr na nákladnom vlaku a potom sa v železničnom kontajneri dostane na loď, ktorá ho odvezie až do Afriky.
Druhá a podstatná časť príbehu sa odohráva Afrike. Je to celkom iný rastlinný i živočíšny svet. Autor sa v ňom však cíti suverénne: Benjamín Tinák totiž strávil v Afrike vyše päť rokov. Ako lekár celkom prirodzene nasmeruje svojho hrdinu do postavenia zdravotníka, a zvieratá si ho vážia – ani jedno neznamená preň predátora. V tejto časti dostáva rozprávka aj výrazný poznávací charakter o africkej prírode. Je prirodzené, že autor tu musí absolútne suverénne personifikovať. A je veľmi dobre, že do deja mu nevstupujú nijaké ľudské bytosti, čo by určite narušilo presvedčivosť príbehu. V týchto príbežtekoch je niekoľko vtipných situácií, napríklad stretnutie Mňauka so žirafou, ktoré dávajú celej rozprávke teplý úsmevný tón a robia ju presvedčivejšou. Textu výrazne prospieva aj skutočnosť, že všetky zvieratá sú ochotné navzájom si pomáhať. Aj keď je to v rámci prírodných zákonitostí inak, za týmto postojom autora zreteľne cítime jeho humanistické posolstvo.
No akéže by to bolo cestovateľské dobrodružstvo bez možnosti návratu domov? Tak aj v tomto prípade. Mňauko, ktorého si všetky zvieratá obľúbili, nemá veľké problémy nájsť si pomocníkov, čo ho odvezú či donesú domov. No a šťastný návrat strateného syna býva vždy veľmi radostný a dojímavý. Najmä keď ten syn vo svete dospeje a uspeje.
Benjamín Tinák v tejto rozprávke, zdalo by sa, že napísanej skoro jedným dychom, tvorivo nadviazal na výdobytky starších slovenských autorov tohto žánru. Nie je to veľký literárny experiment, ani prevratne vynachádzavé dielo. No možno práve preto ani na jednom mieste nezakopneme o kŕčovitú schválnosť. Je to čistá zvieracia rozprávka napísaná uvoľneným a nenápadne humorným štýlom, z ktorej je cítiť i radosť, ba povedal by som - až rozkoš z tvorby jej autora.
Jaroslav Rezník
