Vyhľadávanie
„V dôverne známej temnote sme za sebou zanechali svoju krajinu a blížili sa k žiariacej cudzine.“ Už prvá veta z najnovšieho románu Ireny Brežnej by mohla byť zapísaná v denníkoch dnešných utečencov – samozrejme, pokiaľ by mali čas na ich písanie.
Nevďačná cudzinka (Aspekt, preklad Jana Cviková v spolupráci s autorkou) má zrazu nové presahy. To sa poniektorým knihám podarí. K Irene Brežnej také niečo patrí – už dlho a vytrvalo sa angažuje v problémoch sveta (spolupracovala s Amnesty International a podporovala humanitné projekty v Guinei i Čečensku). Nie je izolovaná vo svojom písmenkovom svete.
Nemecky píšuca slovensko-švajčiarska spisovateľka (1950) a publicistka prežila detstvo v Trenčíne v dome starých rodičov. Absolvovala gymnázium v Bratislave a po okupácii armádami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 emigrovala s rodičmi do Švajčiarska, kde odvtedy žije a pracuje. Študovala na Univerzite v Bazileji (slavistiku, filozofiu a psychológiu) a pracovala ako psychologička, učiteľka ruštiny, prekladateľka, tlmočníčka a vojnová reportérka.
V Nevďačnej cudzinke je Brežná prítomná celá a so všetkým, čo predstavila aj v dávnejšej tvorbe (predovšetkým v knihe Na slepačích krídlach). Nebojí sa byť intímna a súčasne nekompromisná voči všetkému, čo život a svet obsahuje. Je bystrou pozorovateľkou ľudských príbehov a nežnou autorkou spomienok na vlastný život.
Kniha má dve spomienkové vrstvy. Autorka reflektuje vlastné zážitky z udomácňovania sa v novej krajine. V druhej vrstve vystupuje v role tlmočníčky, ktorá švajčiarskym lekárom či úradom uľahčuje komunikáciu s migrantmi z balkánskych krajín.
Zžívanie sa s novou vlasťou je v podaní Brežnej konkrétne. Nejde o abstraktné pocity, ale o živé farby, vône a zvuky. Švajčiarsko je síce garanciou bezpečia a slobody, súčasne však niečím cudzím a neuchopiteľným. Prišelec sa snaží krajinu, v ktorej chce prežiť zvyšok života, uchopiť, ale uniká mu pod rukami.
Brežná pri písaní o svojich nových spoluobčanoch ignoruje pokrytectvo zo slušnosti. Vníma nudnú usporiadanosť novej vlasti: „Bola som primladá pre túto dospelú, rozumnú krajinu.“ Slobodní občania si za stáročia stihli vytvoriť vlastné kódexy dobrého správania a poriadku. Všetky rozhodnutia sa rodia v siahodlhých diskusiách a konsenzom. Improvizácia a vášeň sú najväčšími hriechmi.
V osudoch klientov, ktorí potrebujú jej tlmočnícke služby, otázka cudzoty a prijatia zaznieva znovu a veľmi často. Kto je v dnešnom svete náš a cudzí? Ako narábať s odlišnosťou? Existuje nádej na harmóniu hostí s domácimi? Sú cudzinci ohrozením alebo jedinou hrozbou zostávajú naše obavy a sebectvo?
Napriek tvrdej polemike Nevďačná cudzinka Ireny Brežnej získala literárnu cenu Švajčiarskej konfederácie a bola preložená do ďalších jazykov.
