Vyhľadávanie
Sú autori, ktorým spoločensko-politické po-
zadie poskytne jalový úspech v predajnosti
titulov, kupovaných zväčša zo zvedavosti
poznať (ne)podarený dotyk samozvané-
ho spisovateľa so svetom umenia. Na druhej strane stoja
tí, ktorých diela sú ovenčené literárnymi
oceneniami a čitateľskými ohlasmi účinnejšími než
akákoľvek komerčná reklama. Pridáme jednoslov-
ný prívlastok „kontroverzný“ a zacítime esenciu
čitateľsky atraktívneho textu. Nasledujúce, ale aj
tie predošlé riadky sú o prozaikovi Marekovi Mit-
tašovi, autorovi s vycibreným štýlom a svojráznym
pohľadom na svet. Jeho texty vyvolávajú estetický
šok s účinkami silnejšími ako káva. Zabudnúť Mit-
tašovo meno po čítaní autorových próz je takmer
nemožné. Úprimne, sú návykové.
Vyštudovaný fi lozof sa so svojím čitateľom nemaz-
ná. Spočíta mu všetky hriechy, avšak s noblesou,
v rukavičkách. Autorský debut (Hriechy v rukavič-
kách) si zalaškoval so spoločenskými konvenciami
a v tušení pikantných scén vyzliekol váženú socie-
tu z ich každodennosti. Prekvapivo dekadentnú
(prí)chuť majú i ostatné poviedky publikované časo-
pisecky alebo zahrnuté v tematicky ladených zbier-
kach. Niektoré z nich sa stali súčasťou najnovšieho
Mittašovho titulu s názvom NeVINNÝCH 15. Autor
tentoraz rozohráva poctivú hru s čistotou úmyslov,
ale bez rukavičiek. Natvrdo. A bez pocitu viny.
Hriešne cnostná fotografi a Sáry Saudkovej
na obálke knihy korešponduje s mnohoznačným
titulom. Pätnásť môže byť vinných i nevinných.
Nevinných pätnásť textov smie odkryť vinu alebo
ju aj vzbudiť. Možno by ich nemal čítať nik pod
pätnásť. A som si istá, že ich nezvládne ktokoľ-
vek. Referencie známych slovenských autorov
potvrdzujú, že čitateľa čaká zážitok, na ktorý
sa nedá dokonale pripraviť, aj napriek znalosti
„mittašovského“ štýlu.
Listovanie v Mittašovej knihe je prehliad-
kou nevýrazných, prevažne pracujúcich postáv,
vzorne si plniacich rodičovské alebo spoločenské
povinnosti vyplývajúce zo sociálneho statusu.
Ich mravné správanie sa končí zatvorením dverí
bytovky. Vstupom do súkromia sa mení v istú for-
mu deviácie. Exkurz do bizarných myšlienkových
postupov protagonistov sa pretína na križovatke
motívov konania. Niektoré sú jednoznačné, iné iba
naznačené, najmrazivejšie sú ale tie príbehy, kto-
rých motívy nevieme presne pomenovať. Skrátka
sú. Niekde hlboko v nás. Teda – v nich. Rodičia,
partneri, kamaráti, kolegovia, všetci sú zmietaní
silnými vášňami a pudmi. Túžia po moci. Túžia po
víťazstve. Túžia po úspechu. Ukojeniu vlastných
pudov a vášní podriaďujú všetko ostatné, prispô-
sobujú rytmus života, sú majstri improvizácie. Sú
to páni s čistým registrom trestov, naškrobenými
košeľami a nepoškvrneným spoločenským statu-
som. S mäsiarskym nožom za pásom, s kúpeľňou
oblepenou celofánom a pripravenými skalpelmi,
s perami natrhnutými od zubadla, s pivnicami, kde
neskladujú iba zaváraninové fľaše či s vôňou diev-
čenských rozkrokov na rukách. Na prvý pohľad
nevinné dámy pri chvení materinského lona zvie-
rajú v náručí priateľov svojich dcér. Z manželiek sa
stávajú milenky. Z mileniek obete choromyseľných
milencov. Deti sú milované šašom, ktorému nes-
tíha schnúť kostým v intímnych partiách. Áno,
pohybujeme sa na veľmi tenkej hranici, kde tabu
a počestnosť odchádzajú so zvesenou hlavou. Na
scénu prichádza absurdné, no zato prísne racio-
nálne konanie. Bez afektov, sĺz i výkrikov.
I keď je čítanie niektorých textov priam fyzicky
náročné, majstrovsky zvládnutá štylistika, kde
každé slovo má svoje miesto a význam, nedovolí
ustať. Medzi najnáročnejšie prózy vzhľadom na
explicitné scény fyzického násilia môžeme pokla-
dať texty Selfi e a Kamaráti, čiastočne All inclusive.
Poviedka Selfi e je vo svojej zvrátenosti dokonalým
opisom potlačených túžob a nevysporiadaného
osobnostného zlyhania. „V kúpeľni som prechádzal
učebnicu anatómie stránku za stránkou, preze-
ral si aj tie najmenšie kosti a šľachy, kutral sa vo
svaloch a všetko sa mi samé zapisovalo do mozgu.
Vedel som, že už nikdy – ani na skúške, ani pri
chirurgickom stole – nezabudnem, ako sa nazýva
tŕňový výbežok hrudného stavca, ktorý som žmolil
medzi prstami. Zrazu som sa cítil ako chirurg,
možno dokonca primár. Mal som ešte pár mesiacov
času, kým si budem môcť podať prihlášku“ (s. 53).
Je možné, že Mittašovu zbierku poviedok budú
viacerí čitatelia „šacovať“ práve cez detailný opis
chirurgických zákrokov, čím ale knihe i samotné-
mu textu skôr poškodia než pridajú na hodnote,
neprenikajúc do priam anatomicky vyskladanej
pointy, charakteristickej nielen pre tento text.
Pridanou hodnotou väčšiny z próz je ich-forma
rozprávania, ktorá znásobuje silu výpovede.
Medzi kompozične i obsahovo najzaujímavej-
šie možno pokladať poviedky Kvapky proti kašľu,
Ukradnutý dotyk, ale aj Večerné predstavenie.
Posledný zo spomínaných textov pôsobí priam
úsmevne, próze nechýba pre Mittaša príznačná
irónia a štipka sarkazmu. Ukradnutý dotyk je
smutnokrásnym spojením so sľubom milovať (sa)
až po hrob. Niekedy i zaň. Kvapky proti kašľu sú
čitateľskou lahôdkou ošetrenou od nepríjemných
naturalistických opisov. Jej sila spočíva v zdrvu-
júcej realite opísaného scenára pre každého, kto
trpí akýmikoľvek fóbiami.
NeVINNÝCH 15 žánrovo osciluje na pomedzí
hororu a trileru. Čítanie poviedok rozruší, na-
hnevá, vzbudí hrôzu, zahanbí. Prianie, aby texty
patrili iba do autorskej fi kcie, je samo fi kciou.
Marek Mittaš je v tom však nevinne...
