Recenzia
Veronika Cosculluela
13.06.2014

Nevybavená záležitosť - Jana Juráňová

Aspekt 2013

Zitin život sa ocitol na pohraničí. Rozprávačka Juráňovej novely má po päťdesiatke a jednou nohou (podľa seba) vykračuje do staroby, navyše po dlhých rokoch života v meste začína nové obdobie na dedine a do tretice, aby toho nebolo málo: sama. Viac ako iné zmeny robí Zite asi najväčšie problémy prispôsobiť sa novému priestoru. Jej nový dom (obyčajný dedinský) ju zvnútra síce očaril, rozlúčiť sa však s tým starým znamená čudný pocit: „Priestor, kde som prežila dospelosť, manželstvo, priestor, v ktorom sme vychovali deti, zostane len v mojich spomienkach a tie budú blednúť a strácať sa s mojou pamäťou.“ Juráňovej rozprávačka je síce pomerne moderná žena (píše e-maily namiesto listov a nenástojí na tradíciách) a zmenám sa nebráni, avšak v jej väzbe na priestor môžeme nájsť symbol starej generácie. Dnes, omnoho častejšie ako kedysi, sa ľudia sťahujú za prácou či láskou a nerobí im to problém. Väzby na miesta sa transformujú. Tento fenomén si všimol aj antropológ Marc Augé. Podľa neho je príčinou zmeny vzťahov k miestu a priestoru nekontrolované zrýchlenie času, presunov a na druhej strane ohromné zúženie životného priestoru. Juráňová čitateľom vo svojej najnovšej knihe názvy miest neprezrádza, ako keby na nich nezáležalo – nazýva ich neurčito: susedná dedina, okresné mesto.

Rozprávačka hľadá svoje miesto nielen v novom priestore, ale aj v novej situácii. Po smrti manžela sa ocitla sama a chce vyplniť voľný čas. Do života jej ako na zavolanie vstúpi cudzí osud. Na povale domu totiž nájde obraz, zápisky a denníky. Ponorí sa do čítania cudzích životov, ktoré ju, aj napriek tomu, že sa spočiatku bráni, úplne pohltia. Autorka týmto Zitiným nálezom vytvorila kontrast medzi životmi dvoch žien – skôr nudne pokojným, už naplneným životom Zity a rozkvitajúcim, záhadným a mladým príbehom ženy z obrazu. Tento kontrast mohol slúžiť autorke ako mostík medzi dnešnou dobou a tou minulou... No autorský počin Jany Juráňovej je presne taký ako názov – nevybavená záležitosť. Hoci rozsah knihy nie je veľký, občas vytvára dojem, že by na daný príbeh postačil aj menší počet strán. Rozprávanie Zity o vlastných pocitoch starnúcej ženy nie je prepracované do hĺbky a autorka sa podujala na zarýpnutie do témy, na ktorú sa vzápätí akosi vykašľala. Juráňová dáva síce tušiť silné osudy oboch žien, avšak príbeh ženy z obrazu nerozvíja a so psychológiou Zity tiež nejde ďaleko. Nevybavená záležitosť preto neobsahuje veľa riadkov, ktoré by stáli za poznámky alebo zapamätanie.