Recenzia
03.06.2011

Než odídem navždy... - Marie-Laure Picatová

Laure Picatová

Bratislava, Fragment 2011
Preklad Agáta Chrenovská

Vo Francúzsku vyvolal nedávno záujem verejnosti príbeh Marie-Laure Picatovej, matky štyroch detí, ktorá sa dozvie, že zomiera na rakovinu a ostáva jej už len pár mesiacov. Jej prvoradou úlohou je postarať sa o svoje deti. Odmieta doterajšiu prax, aby sa o ďalšom osude sirôt rozhodlo až po smrti rodičov. Chce zabrániť, aby sa deti dostali do domova ďaleko od svojho bydliska a stratili aj tie väzby a istoty, ktoré dosiaľ mali. Navyše by ich mohli umiestniť do zariadení vzdialených od seba, takže by stratili aj kontakt so súrodencami, spolužiakmi a rodinnými priateľmi, čo ich samotu a smútok ešte zväčší. Nájde náhradných rodičov pre svoje deti, ale laxný prístup úradníkov a bariéra nezmyselných paragrafov bráni, aby im ich zverila do starostlivosti. Marie-Laure sa nevzdáva, obráti sa na mestskú správu, na regionálne médiá. Stáva sa v krajine veľmi populárnou, napokon svoj boj vyhráva, dostáva množstvo listov s morálnou aj vecnou podporou – čo je humánnym vyústením príbehu. Je silnejší tým, že hrdinka rozkrýva aj vzťahy v rodine, kde vyrastala, bezcitný vzťah matky a surový prístup otca k nej samej, až za hranicu zákona. O to drahšia je pre ňu vlastná rodina, a tým urputnejšie o ňu bojuje. Z príbehu dýcha nesmierna živočíšna sila človeka, odvaha, ale i otvorenosť a úprimnosť, ktorú sprevádza značná dávka čierneho humoru.