Vyhľadávanie
Moje malé dejiny
Albert Marenčin: Nezabúdanie
Zostavil Oleg Pastier
Bratislava F. R. & G. 2004
Moje malé dejiny, tak v podtitule zdanlivo presne pomenoval svoje rozpomínanie v rozhovore s Olegom Pastierom Albert Marenčin. No naozaj len zdanlivo; Moje malé dejiny je priskromné pomenovanie čohosi, čo by sme mohli nazvať dejinami či históriou zrodu slovenského intelektuála a spolu s ním dejinami nedávneho zložitého úseku života nášho výnimočného stredoeuropského melting potu.
Spomienky plynú, nenarušovane, ba práve naopak jemne podnecovane, rytmus udávajúcimi otázkami, ktoré sa však nevyhýbajú žiadnym háklivostiam: pretrvávajúcemu ľavičiarstvu opytovaného, spolužitiu surrealizmu a totalitného režimu či iným ošemetným témam. Tok spomienok plynie, klišé sa rozplývajú, legendy zanikajú, odkrývajú sa nánosy pravdy (…pravda je podľa mňa nie stav, ale proces), svetlo dopadá na veci; ktoré sú alebo sa zdajú nepomenovateľné a neuchopiteľné a priveľmi zložité a ktoré sa stali na zložitej púti našej spoločnosti v posledných desaťročiach. Vytrvalé, pokojné a poctivé úsilie opytovaného vysvetliť bez pátosu, sebaľútosti či napokon sebaospravedlňovania dôvody a okolnosti svojho konania a rozhodovania v neľahkých životných situáciách na križovatkách dejín, prerastá jeho súkromný vesmír a stáva sa školou života a v neposlednej miere aj katarziou pre náš všetkých. Albert Marenčin sa neľutuje, nezatrpkol, nevymáha odškodné od života. Hral naplno, nenechával si zadné vrátka a priznával karty: predtým aj teraz. A dáva nám do nich nazrieť.
Nezabúdanie ma nezanedbateľný osvetový prínos. Pre čitateľa je vzácne dozvedieť sa napríklad, ako na Slovensku nakrúcal Alain Robbe-Grillet, či ako sa Michel Butor rozbehol na Slovensko pomáhať. V neposlednej miere je však vzácne spoznávať reakcie a konanie ľudí v krízových a ohrozujúcich situáciách, ich lojalitu či zbabelosť.
Tak ako už toľko raz predtým Albert Marenčin nesie kožu na trh, aby sme sa od neho naučili radosti zo života, láske k slobode, hravosti a nádeji.
Miroslava Vallová
