Recenzia
Elena Ťapajová
02.06.2017

Nezlomná vedkyňa Alma

Elizabeth Gilbertová je známa americká autorka – preslávil ju predovšetkým román Jedz, modli sa a miluj, podľa ktorého vznikol neskôr rovnomenný úspešný film. Jej najnovšie dielo Podstata všetkých vecí vyhlásil New York Times a niekoľko ďalších amerických časopisov za najlepšiu knihu roka 2013.

Román sa začína koncom 18. storočia a rozpráva nevšedný príbeh rodiny Whittakerovcov – obchodníkov s exotickými rastlinami. Skoro päťsto stránok je rozdelených do piatich častí: Strom proti horúčke, Slivka z White Aeru, Znepokojujúce správy, Následok misiíKurátorka machorastov.

Sledujeme v nich, ako sa z chudobného Angličana Henryho Whittakera vďaka obchodovaniu s chinínovníkmi stáva jeden z najbohatších mužov americkej Filadelfie. Holanďanka Beatrix Henrymu v roku 1800 porodila jedinú dcéru Almu, ktorá po ňom zdedila bystrý um a chuť vzdelávať sa. Neskôr k nej pribudne adoptívna sestra Prudence, ktorú však Alma nikdy neprijme, lebo na rozdiel od nej je krásna. Nuž a, ako sa vraví, krása vyhráva nad múdrosťou, pretože medzi mužmi je len málo slepcov.

Situácia sa skomplikuje, keď dievčatá dospejú a snívajú o láske. Nepekná, bohatá, bystrá, ale náladová Alma sa stala uznávanou botaničkou. Má jasnú a vecnú myseľ vedca. Túži pochopiť fungovanie celého sveta a odhaliť podstatu celého bytia. Len na ženícha nemá šťastie. Keď sa v jej svete objaví zasnívaný umelec, chudobný, ale pôvabný Ambrose Pike, zamiluje sa a presadí si svadbu s ním. Muž, ktorý jej približuje duchovný svet zázrakov, sa však pre ňu stane neskôr zdrojom utrpenia a záhad.

Až po jeho smrti si uvedomí, že nevedela nič o mužovi, za ktorého sa vydala, ale ani o svojom okolí, o svojej sestre Prudence, priateľke Rette či starej gazdinej Hanneke. Žila akoby v bubline svojho egocentrizmu a egoizmu, netušiac, čo je to obetavosť. Rozhodne sa porozumieť a napraviť, čo sa ešte dá. Vzdá sa majetku, ktorý zdedila po otcovi, odcestuje na Tahiti, kde žil jej manžel pred smrťou, aby sa nakoniec vrátila nie domov do Ameriky, ale do Európy, k strýkovi do Holandska a zvyšok svojho života zasvätí štúdiu botaniky. Mimochodom, knihu dopĺňajú a osviežujú pôsobivé ilustrácie práve z tejto oblasti.

Autorka venovala knihu Podstata všetkých vecí svojej starej matke. Ťažko povedať, nakoľko sa inšpirovala aj jej osudom. V každom prípade napísala pútavú ságu odohrávajúcu sa na pozadí historického obdobia, počas ktorého určoval osud ľudstva technický pokrok. Štýlom, témou i rozsahom pripomína kniha klasické diela dvadsiateho storočia. Dôraz kladie najmä na podrobné vykreslenie ústrednej postavy – Almy –, jej charakteru, myslenia, pocitov, toho, ako objavuje vlastné klady i zápory a ako dychtivo sa zaujíma o vedu. Pozoruhodná a na tie časy viac ako atypická je Almina výchova k sebavedomiu a priebojnosti. Už od detstva bola rovnocennou účastníčkou debát v ich dome. Učila sa klásť otázky a neuspokojovať sa vždy s odpoveďami. Napríklad chcela vedieť, či sú huby rastliny alebo zvieratá a keď dostala odpoveď, spytovala sa, či sú si tým ľudia istí a prečo.

V závere sa Alma vyznáva: „Verím, že sme napoly slepí a často omylní. Verím, že chápeme len veľmi málo, a to, čomu rozumieme, väčšinou nie je pravda. Verím, že život netrvá večne, ale ak má človek šťastie, môže žiť dosť dlho. A ak má šťastie a je tvrdohlavý, môže si ten život dokonca vychutnať.“

Nielen život, i knihu si môže čitateľ vychutnať rovnako, ako jej motto: „Nevieme, čo je život. Zato dobre vieme, čo život prináša.“ Na zadnej stránke obálky si zas prečítame, že „život je zložitý a neistý experiment. Niekedy po utrpení príde výhra – nič však nie je zaručené“. Gilbertovej kniha je však zaručene holdom ženám, ktoré odolávajú skaze, hľadajú odpovede, nie vždy ich nájdu, ale nevzdávajú sa. Podobne, ako mach, ktorý hrdinka príbehu skúma, sú svojím spôsobom nezničiteľné.
 
Elena Ťapajová