Neznáma vojna na Hrone

Ak máte pocit, že o druhej svetovej vojne na našom uzemí už bolo napísané všetko a nič nové sa nemôžete dozvedieť, Babylon armád od Pavla Šteinera odhaľuje kapitolu, o ktorej sa doteraz skôr mlčalo.

Knihy o vojne a vojenských udalostiach môžeme zhruba rozdeliť na dve skupiny: v tej prvej sa autori sústreďujú na priebeh bojových udalostí, sú plné máp a detailných opisov presunov vojenských jednotiek a bojov. Druhá skupina autorov sa snaží ukázať, ako vyzerala vojna očami jej účastníkov. V nich žiadne mapy nie sú, zato sú strhujúcejšie a čitateľsky vďačnejšie, pretože zväčša ide o autentické zážitky. Zatiaľ čo tie prvé píšu skúsení historici, druhé vytvárajú vojnoví reportéri či publicisti, ktorí sa dostanú ku kvalitným zdrojom. Ako príklad môžem uviesť nedávno vydanú knihu Depeše od amerického novinára Michaela Herra (vietnamská vojna) či knihy Svetlany Alexijevičovej Zinkoví chlapci (Afganistan) alebo Vojna nemá ženskú tvár (2. svetová vojna)

 

Nezáujem a mlčanie

Dvojdielna publikácia slovenského historika Pavla Šteinera Babylon armád patrí do prvej skupiny kníh o vojne: je detailná, presná a doslova deň za dňom zaznamenáva udalosti a boje, ktoré na konci 2. svetovej vojny prebehli na južnom Slovensku, konkrétne v oblasti dolného toku Hrona, ohraničenej mestami Štúrovo, Levice a Šahy. Kým o bitke na Dukle či o Liptovský Mikuláš sa učí na školách, o veľkej bitke o hronské predmostie sa neučí nikde. Historik Pavol Šteiner vysvetľuje prečo: „Dôvodom štyridsaťročného zamlčovania, resp. obchádzania témy bojov o Hronské predmostie v zime 1945 nebola len ideologicky neprípustná skutočnosť, že tu sovietske jednotky utrpeli porážku, ale aj nasadenie elitných tankových divízii SS... Ako mohli poslušní režimistickí historici uznať, že Nemci na sklonku vojny boli schopní stále produkovať techniku, ktorá prevyšovala sovietsku?“

Ďalším dôvodom nezáujmu mohlo byť aj to, že tieto boje prebehli na maďarskom štátnom území. V dôsledku Viedenskej arbitráže si Maďarsko „odkrojilo“ kus južného Slovenska a táto oblasť mu vtedy patrila, takže slovenskí historici nemuseli venovať veľkú pozornosť bojom, ktoré sa tam odohrali.

 

Operácia Südwind

Čo sa teda vlastne na Hrone na konci vojny dialo? Poučený čítaním knihy Pavla Šteinera sa to pokúsim vysvetliť v skratke: už v decembri 1944 do tejto oblasti z Maďarska prenikli sovietske vojská, konkrétne 2. ukrajinský front maršala Malinovského. Ich cieľom bolo zabezpečiť si priestor pri obkľučovaní Budapešti. Po ťažkých bojoch prekročili Dunaj aj Hron a vytvorili za ním predmostie s hĺbkou 17 kilometrov, pričom obsadili Šahy, Štúrovo a dokonca až Levice. Vznikla tak kuriózna situácia: zvyšok Slovenska ešte stále držali nemecké vojská, pričom frontová línia z východu postupovala len pomaly. Napríklad Košice boli oslobodené 17. januára 1945 a Banská Bystrica až 25. marca 1945. 2. ukrajinský front sa za Hronom logicky zastavil, pretože bolo treba doplniť ľudí aj techniku. Túto situáciu využili nemecké vojská a presunuli sem elitnú 6. tankovú armádu SS. Jej 1. tankový zbor zaútočil 17. februára 1945 na sovietov, zlikvidovala im predmostie a zatlačila ich späť za Hron. Táto operácia sa volala Südwind (Južný vietor) a do dejín vstúpila ako posledná úspešná tanková ofenzíva Wehrmachtu a zároveň aj ako najväčšia tanková bitka na území Slovenska. Radosť Nemcov však netrvala dlho, za Hron sa nedostali a keď sa frontové línie vyrovnali, 25. marca 1945 začala mohutná bratislavsko-brnianska operácia a víťazný postup Červenej armády už nič nezastavilo.

 

Krajina tankov

Toto všetko, samozrejme detailnejšie a zasvätenejšie, sa čitateľ dozvie z knihy Pavla Šteinera. Front na Hrone stál takmer štyri mesiace a mestá a dediny v okolí Hrona si toho vytrpeli dosť. Každý, kto aspoň raz splavoval Hron a dostal sa po ňom až k Dunaju, určite zaregistroval, že v tejto krajine stojí plno pomníkov, pripomínajúcich bitky, ktoré sa tu kedysi odohrali. Najpôsobivejší je určite sovietsky tank T-34, stojaci na brehu Hrona v Kálnej nad Hronom, vedľa ktorého je umiestnené malé múzeum plné zbraní, prilieb a mín. Ďalší tank stojí o niečo južnejšie v Kameníne. Svodín, Bíňa či Bruty, názvy obcí, ktoré vodákom tiež znejú povedome, boli takmer úplne zničené. Nové Zámky a Nitru zasiahlo letecké bombardovanie, pri ktorom zahynuli tisícky civilistov. Okrem sovietskych a nemeckých vojsk sa bitiek zúčastnili aj rumunské (na strane sovietov) a maďarské (na strane nemcov) jednotky – aj preto sa kniha volá Babylon armád. Straty boli veľké, odhaduje sa, že na oboch stranách to boli desiatky tisíc obetí.

Pohnuté vojnové udalosti dnes pripomínajú nielen pomníky, ale aj každoročné historické rekonštrukcie bojov, nazývané reenactment, ktoré sa konajú v Starom Tekove. Zúčastňuje sa ich dobová technika a stovky nadšencov v dobových uniformách a s replikami zbraní, ktorí tisíckam divákov predvádzajú, ako sa tu kedysi bojovalo. Jediný rozdiel je v tom, že akcia sa koná v lete, zatiaľ čo skutočná vojna prebiehala v zime v rozčvachtanom blatistom teréne.

 

Kompletná mozaika

Pavol Šteiner publikáciu pripravil veľmi pedantne a svoje rozprávanie doplnil množstvom máp, tabuliek a historických fotografií. Pri nich však veľký výber nemal, preto zväčša ide o fotografie bojovej techniky a portréty veliteľov: z jednej strany sa na nás dívajú ostro rezané tváre nemeckých generálov a plukovníkov a z druhej široké slovanské tváre ruských veliteľov. Množstvo naštudovanej a použitej literatúry je obdivuhodné a osviežujúco pôsobí aj záver nazvaný Čo nám zostalo, v ktorom autor približuje, aké stopy po bojoch v krajine pri Hrone zostali.

Kriticky sa musím vyjadriť k samotnému textu. Množstvo bojových operácií a presunov jednotlivých vojenských jednotiek je také veľké, že bežný čitateľ sa v nich stráca a sú mu zrozumiteľné rovnako, ako symfónia prepísaná do nôt. Tu by možno pomohlo členenie do kratších kapitol a mapy priamo v texte a nie na konci knihy, aby čitateľ nemusel v knihe neustále listovať.

Toto však neuberá na hodnote publikácie. Doteraz neznáma štvormesačná vojna na Hrone je vykreslená do všetkých detailov a mozaika vojnových udalostí spojených so Slovenskom je konečne definitívne kompletná.

 

Foto: ruskí motostrelci na Hrone.

Motostrelci Červenej armády na Hrone Foto Babylon armád 2