Neznámemu bohu

John STEINBECK

NEZNÁMEMU BOHU

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2003

Z angl. orig. prel. Katarína Jusková

Americký nositeľ Nobelovej ceny s írsko-nemeckou krvou sa u nás dobré dve desaťročia neprekladal. Spôsobil to jednak jeho proamerický postoj k vietnamskej vojne a jednak jeho protisovietsky postoj k sovietskej okupácii Československa r. 1968. Niet sa čo diviť biologicky orientovanému autorovi majúcemu vo svojom spisovateľskom programe "boj proti každej myšlienke, náboženstvu alebo vláde, ktorá obmedzuje a ničí jednotlivca". Knihu Neznámemu bohu dostáva slovenský čitateľ po tridsiatich piatich rokoch od prozaikovej smrti a sedemdesiatich rokoch od jej prvého anglického vydania. A treba hneď povedať, že je to dôstojný darček k týmto malým jubileám. Nesmierne vrstevnatý, mnohoznačný a šťavnatý text označovaný literárnymi historikmi aj za "mysticko-poetickú novelu", bol bezpochyby tvrdým orieškom, ktorý prekladateľka Katarína Jusková zvládla s eleganciou priamo úmernou obťažnosti pohľadu kalifornského rodáka na filozoficko-ľudskú situáciu svojho krajana v časoch, keď mal pred sebou najtvrdšie roky hospodárskej krízy. Takže Steinbeckovo dielo je veľkou, dnes až nepochopiteľne zodpovednou otázkou prečnievajúcou ponad desaťročia aj do našich a budúcich čias.

Ako azda vo všetkých Steinbeckových dielach, aj v knihe Neznámemu bohu je hlavnou postavou zem, pôda nepreťatá presnými siločiarami času, zato priam ohmatateľná všetkými zmyslami, citmi, ba i rozumom. Lyrické opisy i vzrušujúce deje sa tu však zrážajú do symbolov s nesmiernou hustotou, ktoré čitateľa neraz zvádzajú k lacnejším výkladom, no v nijakom prípade ho neoberajú o možnosť rovnoprávne sa zúčastniť na celostnej autorovej vízii ľudskej intimity presvietenej biblickou, antickou, indiánskou či kresťanskou kultúrou.

Smrť je hlavným sprievodcom muža Jozefa Wainea, ktorý prišiel na zem, ktorú všetci opustili, aby ju zaľudnil sebou a dal jej i sebe zmysel. Jozef nie je dobyvateľ, je to skôr človek veľkej túžby, pokory i veľkej schopnosti preniknúť do skrytých podstát, načúvať večnému šepotu hlbín a pochopiť krutý chod vesmírneho stroja zvaného život. Pri všetkej jasnozrivosti sa však nevie zmieriť s jedným: že zásadný rozdiel medzi zemou a človekom je v tom, že zem neumiera, kým človek áno. Jozef chce zem iba vlastniť a tak s ňou splynúť: ani láska, ani obety a ani hroby, ani modlitby, ani čary a zaklínania mu však nepomôžu splynúť so zemou a stať sa jej rovnocennou súčasťou. Ostáva len smrteľným, nikým nepoznaným a nespoznateľným, všetkými opusteným príšelcom, zatiaľ čo zem vyschýna podľa svojich hluchých večných zákonov, aby ho napokon prinútila priznať si prehru a obetovať jej vlastnú krv. Tragédia hlavnej postavy je zavŕšená, Steinbeckov biologický determinizmus zdôvodnený na najvyššej umeleckej úrovni. Čitateľovi však nezostáva pod jazykom pachuť smrti. Práve naopak: zostáva v ňom poézia mužnej odvahy a vytrvalosti, onen uhrančivý závan tragiky ľudského údelu, v ktorom si všetci môžu byť blízki. A množstvo čudných sekvencií, ktorých nákazlivá čudnosť asociuje nielen dejiny Ameriky so všadeprítomnými duchmi Indiánov, nielen vyvetranú ideológiu amerického sna, ale aj plno iných, oveľa subtílnejších správ o človeku a jeho správaní v situáciách, v ktorých ide o všetko.

Steinbeck vraj pracoval na knihe päť rokov. Túto prácu skutočne aj vidieť: dokonalé, plynulo do seba zapadajúce obrazy, deje nahustené metaforickými obsahmi, výrečná symbolika a najmä hojnosť mytologických prvkov, akoby predznačovali neskoršie zmysluplné texty latinskoamerických magických realistov. Aj Steinbeckova novela takto spája vecnosť s duchovnosťou, poznateľné s tušeným a metafyzické s fyzickým. A navyše, filozoficko-reflexívna orientácia vôbec neznižuje čitateľnosť a zrozumiteľnosť knihy. Pre našich večne lyrizujúcich prozaikov by táto kniha mohla poslúžiť aj ako učebnica skutočnej lásky k prírode a jej opisovania.