Vyhľadávanie
Autorka recenzie, poetka a dramatička Veronika Dianišková (1986), sa dlhodobo venuje výskumu latinskoamerickej kultúry, momentálne si robí doktorát v odbore mayológia a absolvovala aj dva dvojmesačné výskumné pobyty v Guatemale. O svojich skúsenostiach hovorí: „Guatemala je malá krajina v Strednej Amerike. Aj ľudia sú vzrastom malí, občas sa mi stalo, že som do niekoho aj narazila. Bola som suverénne najvyššia v celej mayskej dedine. Ale veľké (a veľkolepé) sú ich príbehy o stvorení sveta, o ľuďoch a zvieratách. V týchto príbehoch (a ani v živote súčasných Mayov) nič nefunguje osve. Neexistuje slnko bez mesiaca, muž bez ženy, voda bez zeme. Jedno je opak druhého, ale zároveň ho dopĺňa a podmieňuje.“
V súčasnom Mexiku žije niekoľko indiánskych etník. Okrem Mayov na Yucatáne, Lacandóncov v Chiapase a mnohých ďalších tu aj v dnešných dňoch nájdeme početné etnikum Nahuov. Ich kultúrne dedičstvo obsahuje rozvinutú vedu aj vysokú literatúru. A práve jednému literárnemu textu sa vo svojej najnovšej knižnej publikácii venuje etnológ Radoslav Hlúšek, ktorý do slovenčiny preložil nahuaský text z koloniálnych čias – poetický príbeh o zjavení Panny Márie Guadalupskej. Kniha vyšla pod názvom Nican mopohua (2014) vo vydavateľstve Chronos.
Okrem samotného prekladu v nej nájdeme vedecko-výskumnú časť, v ktorej autor objasňuje kontext a históriu tohto indiánskeho spisu. Ten síce obsahovo patrí (aj) do panteónu kresťanských zjavení, z veľkej časti ide však o synkretický text. Obsahuje mnoho priamych i nepriamych odkazov na nahuaskú kultúru či náboženstvo. Radoslav Hlúšek spracoval svoj dlhoročný výskum nahuaských tradícií z oblasti Mexika a využil aj znalosti nahuaského jazyka. Samotný text Nican mopohua je napísaný v tzv. „klasickom náhuatli“, čiže v jazyku elít. Tento jazyk sa v súčasnosti už nepoužíva, môžeme sa ale stretnúť so „súčasným náhuatlom“, ktorým sa dodnes rozpráva na mexickom vidieku a má nespočetné množstvo dialektov. Autor si osvojil obe formy jazykov, stručne a prehľadne nás uvádza do ich problematiky a súčasťou prekladu je aj paleografický prepis nahuaského textu. Ten má v origináli formu prózy, ale nemýľme sa. Autor nás v časti venovanej štruktúre legendy o zjavení Panny Márie Guadalupskej upozorňuje na to, že text je poéziou. Nájdeme v ňom trópy a figúry typické pre báseň: obrazné vyjadrenia, metafory, epitetá, rytmus. Pôvodný, teda mexický autor tohto legendického príbehu nie je vedeckej verejnosti známy, Radoslav Hlúšek však po ňom v publikácii pátra. Uvádza niekoľko pravdepodobných hypotéz, kto zapisovateľom, a teda čiastočne aj autorom tejto legendy mohol byť, prezentuje tiež viaceré úvahy či interpretácie venované hľadaniu tohto autora.
Výnimočný prínos tejto vedeckej a literárnej práce tkvie tiež v tom, že sa zoširoka venuje aj súčasnej podobe guadalupského kultu v Mexiku, jeho vývoju, analyzuje jeho vplyv na indiánsku komunitu. Zároveň je to teda aj správa o stave súčasnej indiánskej mexickej religiozity. Súčasťou publikácie je rozsiahly poznámkový aparát a fotografická príloha.
Kniha je veľkým prínosom pre vedeckú verejnosť, autor však disponuje priezračným, zrozumiteľným a príťažlivým jazykom i pre laikov. Ponúka dôsledný, jazykovo čistý preklad, udržiava charakter poézie a nachádza v texte prirodzenú rytmiku, ktorá nemizne ani jazykovým prenosom z náhuatlu do slovenčiny. Zásluhou Radoslava Hlúška máme nielen možnosť čítať prvý preklad textu Nican mopohua do slovenčiny, ale preklad akéhokoľvek nahuaského textu do slovenčiny vôbec.
