Vyhľadávanie
Podstatne podstatné príbehy
Štefan Huslica: Niekedy
Nitra, AM-SKALKA 2004
Poviedkový debut viacnásobného finalistu a víťaza prestížnej slovenskej súťaže v žánri fantastiky Ceny Gustáva Reussa (2000) obsahuje texty publikované už v zborníku Krutohlav a v časopise Fantázia. Hutné a úsečné, miestami až na hranicu znesiteľnosti, zaoberajú sa dnes aktuálnymi a zložitými problémami: národnostnými rozpormi na Slovensku (Tri farby), prisťahovalectvom a multikultúrnosťou v rámci EU (Hodinár), terorizmom, popkultúrou (Hudba), tieňmi socializmu či nacizmu transponovanými do neradostných alternatívnych svetov (Bodnutie včely a i.). Napriek kultivovanému štýlu cítime, že autorovi ide väčšmi o to, čo do svojich próz dáva než ako to spracúva. Výrazová stránka je maximálne zjednodušená, aby sa čitateľ mohol sústrediť na komplex významov, rafinovane prevrstvených iróniou či sarkazmom. Autorovi vonkoncom nestačí tému hravo naznačiť. Ide hlbšie, rozoberá problém z viacerých hľadísk. V pozadí Huslicových textov cítime erudíciu predovšetkým v oblasti modernej histórie, ekonomiky a politológie – je to sf v tom najpravejšom zmysle slova, žáner zjednocujúci poznanie s umením, navyše na pozadí už spomenutých, vo vedeckej fantastike málo využívaných vedných odborov. V kontexte slovenskej vedeckej fantastiky môžeme preto Huslicu smelo označiť za zakladateľa politfiction.
Spisovateľ svoje idey neponúka vtieravo na tanieri autorskej reči. Úplne prirodzene vyplývajú z konania postáv, takže nenáročnému čitateľovi môžu uniknúť pod povrchom bravúrne zvládnutých akčných scén. Najsilnejší účinok autor dosahuje potlačením emocií u rozprávača i postáv. Jeho príbehy sú vyrozprávané akoby spakruky, poloironicky zahundrané ako oznam či správa. Mimoriadne bohatá významová vrstva drobí text na mikrocelky, takže čítanie „na dúšok” je ak nie nemožné, tak prinajmenšom zbytočné, pretože pritom prehliadnete detaily tvoriace podstatu textu. Jeho hutnosť na niektorých miestach prekračuje rámec beletrie smerom k eseji (Hodinár). Poviedky Narodený v Československej socialistickej či Bodnutie včely poskytujú podľa môjho názoru jeden z najprenikavejších pohľadov na reálny socializmus v slovenskej literatúre.
Z tohto kontextu sa vymykajú úsmevnejšie ladené poviedky o vesmírnom tulákovi Chynaszkim, svojrázna parodicko-ironická intelektuálna verzia vesmírnych opier samotným autorom označená ako vesmírne grotesky.
Tematicky a motivicky sú autorove prózy blízke poviedkam Michala Hvoreckého či Miroslava Žambocha (zbierka poviedok Megalopolis), u Huslicu však nájdeme omnoho menej gest a literátskosti, v istom zmysle i literárnosti. Huslica sa svoje príbehy usiluje podať tak, akoby ich iba zaznamenával v ich tvrdej javovej bezprostrednosti. Je to umenie?
Bezpochyby. Podať vymyslený svet tak, aby pôsobil priamo a živo, je takmer zázrak. Predpokladám však, že obom spomenutým označeniam by sa autor, nezmieriteľný to nepriateľ pátosu a štylizácie, rád vyhol. Pretože pre neho sú podstatné len skutočne podstatné mená.
Miloš Ferko
