Vyhľadávanie
Stačí si nasadiť okuliare...
Oľga Feldeková: Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen
Bratislava, Columbus 2005
Iba celkom nedávno uviedla Oľga Feldeková na trh knižku Niekedy spávam v okuliaroch, aby som lepšie videla na sen. Obsahuje päťdesiatdva fejtónov, ktoré týždeň čo týždeň vznikali pre týždenník TV Oko od apríla 2004 do apríla 2005. Feldeková píše svoj stĺpček naďalej, prvé výročie však bolo dobrou príležitosťou vydať dosiaľ napísané fejtóny knižne. Je to sled komických aj tragikomických príhod z jej života i zo života jej rodiny, priateľov, známych (i neznámych). Odhaľuje nimi seba, svoj prístup k životu, ktorý je humorný, kritický a aktuálny – ako si to koniec koncov vyžaduje žáner fejtónu.
Feldeková vie veľmi originálnym a jednoduchým spôsobom zasadiť príhody a trapasy zo svojho života do spoločenských súvislostí alebo všeobecných pozorovaní a zastrúhať ich spoločne do vtipnej a duchaplnej pointy, pri ktorej sa pobavíme aj zamyslíme. Feldekovej rukopis asi najviac charakterizuje jej vyrovnaný prístup voči všetkému, čo ju postretlo, aj keby to mali byť príhody, na ktoré si človek radšej nespomína. Práve tie sú najčarovnejšie a najvtipnejšie, ale samé osebe by ešte fejtónmi neboli, a tak treba pripomenúť, že sa autorka prejavuje aj ako vnímavá pozorovateľka a bystrá zhodnocovateľka spoločenských javov. Nazýva sa typickou Slovenkou a píše o typických Slovákoch, ich mentalite a povahových črtách. Je nielen kritická, ale aj sebakritická (je teda naozaj typickou Slovenkou?). Okrem toho sa vyjadruje aj k problémom všeobecným, ako sú používanie mobilných telefónov a kupovanie vianočných darčekov. Mnoho fejtónov odzrkadľuje lásku k Orave, kde prežila svoje detstvo.
Fejtóny Oľgy Feldekovej sa spájajú s konkrétnymi príhodami z jej života. Niekto by si mohol povedať: Čo je to päťdesiatdva fejtónov oproti celému životu? Nie je však isté, či by ten niekto tiež vedel nájsť vo svojej minulosti materiál na ten istý počet fejtónov. Možno až keď chytíme do ruky pero a pokúsime sa Feldekovú tromfnúť, zistíme, ako nevšímavo prechádzame svojimi životmi. Bohatý život má iba ten, kto si vie jeho bohatstvo uvedomiť a oceniť. Ak ho vie ešte spojiť s bohatstvom spoločenských súvislostí, s vtipom, s bystrým pozorovaním, usúvzťažňovaním a spisovateľským talentom, je na najlepšej ceste k tomu, aby sa z neho stal dobrý fejtonista. A pritom sa ani nemusí usilovať o komplikovanú vyčerpávajúcu analýzu skutočnosti. Oľga Feldeková je príkladom toho, že najčitateľnejšia literatúra je práve tá jednoduchá a úprimná. Stačí si nasadiť okuliare, aby sme lepšie videli na život.
Zuzana Hašková
