Ayan (19) a Leila (16), dve dcéry somálskych rodičov žijúcich v Nórsku, jedného dňa ujdú do Sýrie a svojej rodine nechajú na rozlúčku mail. V ňom píšu, prečo sa rozhodli žiť v Islamskom štáte. Celá rodina je šokovaná a otec sa vyberie za nimi, aby ich zachránil. Takto by mohol začať dobrodružný príbeh zasadený do súčasnosti, ide však o skutočnú udalosť. Len mená sestier sú kvôli ich bezpečnosti zmenené.
Åsne Seierstad je slovenskému čitateľovi známa svojou predošlou knihou o nórskom masovom vrahovi Andersovi Breivikovi Jeden z nás. Príbeh o Nórsku. Kniha Dve sestry sa na svoju predchodkyňu podobá tematicky aj formou. Breivikov čin je však notoricky známy. Pri čítaní aktuálne recenzovaného titulu však nevieme, ako to dopadne, v čom spočíva podstatný rozdiel (oba Seierstadovej počiny sú napínavé ako detektívky). Rovnako ako v predošlej knihe, aj v tejto sa hlavné postavy odmietli pre autorku vyjadriť. Dve sestry preto vznikli na základe opisov konkrétnych činov, rozprávania blízkych osôb oboch aktérok a písomných zdrojov, ktoré sestry nechali na sociálnych sieťach. Z nich sú najzaujímavejšie prepisy četov medzi sestrami a bratom, ktorý je k ich konaniu veľmi kritický. Hoci vyrástli v rovnakých podmienkach, ich myslenie je celkom rozdielne. Autorka však konanie hlavných postáv iba opisuje, nehodnotí ho.
Hoci dievčatá svoj útek vysvetlili, autorka si v knihe kladie za cieľ ukázať, ako prebiehala ich radikalizácia. Na prebale slovenského vydania Seierstad vysvetľuje, že chce, aby si pri čítaní tejto knihy ľudia nepovedali hneď na začiatku, že ide o hlúpe extrémistky, ale aby spolu so sestrami prešli ich cestou a aspoň sa pokúsili pochopiť logickosť ich krokov, hoci im počas čítania zrejme budú našepkávať „nie, nechoď“. Radikalizácia totiž nie je záležitosťou okamihu, ale prichádza postupne.
Kniha na svojich 512-tich stranách dáva čitateľovi naozaj veľkú možnosť urobiť si názor na to, prečo sa udalosti skutočne mohli takto odohrať. Spomenutá je rodinná situácia sestier s aktívnym otcom a bratom a pasívnou mamou, ktorá bazíruje na tradíciách – a keďže v somálskych rodinách zodpovedá za výchovu detí mama... to je jeden z dôvodov. Dospievanie a túžba nájsť svoje miesto vo väčšinovej spoločnosti je ďalšia vec. Po jedenástom septembri je verejná mienka voči moslimom nepriaznivejšia. Aj z autorkinho písania vyplýva, že Nórsko je otvorená krajina, ktorá dáva možnosť moslimom mať v nej dobrý život, ale musia dodržiavať jej hodnoty. Vo výpočte faktorov vedúcich k radikalizácii by sa dalo pokračovať: extrémistický učiteľ, videá na internete, a tak ďalej...
Na pozadí príbehu jednej rodinnej tragédie sa odvíjajú dlhé state venované histórii Islamského štátu a života v ňom. Zatiaľčo sa dcéry chvália, že v ňom dostávajú veci zadarmo (za čo ich brat skritizuje), ich zúfalý otec robí všetko preto, aby svoje dcéry dostal späť do Nórska. Pri pátraní po svojich dcérach ho ľudia z ISIS zatknú a uväznia ako špióna. Ani po prepustení z väzenia sa však nevzdáva. Stretáva sa s obyčajnými Sýrčanmi a nadobúda pocit, že sú z džihádistov na smrť unavení. Tí sú zväčša cudzinci zo západnej Európy alebo Saudskej Arábie a na územie Sýrie a Iraku si prišli vytvoriť svoj vlastný „boží štát“. Brutalitou, ktorú pri tom používajú, vydesili celý moderný svet. Okrem ISIS sú tu pasáže venované občianskej vojne v Sýrii a situácii, ktorá k nej viedla. Čitateľ sa tak v kontexte napínavého príbehu dozvedá veľa informácií o dianí na Strednom Východe.
Autorkina metóda „pochopiť, nehodnotiť“ je aj v tejto knihe provokatívna. Na druhej strane, aj toto predstavuje spôsob, na základe ktorého spolu môžu žiť ľudia s rôznymi hodnotami. A také knihy ako Dve sestry vedia na ceste k vzájomnému pochopeniu pomôcť.
Branislav Breza
