Vyhľadávanie
Lena Riečanská má na konte už štyri úspešné romány a jej najnovší titul Nikdy mi nebolo lepšie (Vydavateľstvo Koruna 2014) len potvrdzuje jej spisovateľské kvality. Autorka sa v ňom skvelo pohráva s myšlienkou, že nič netrvá večne – či už ide o vzťahy, priateľstvá, dobré alebo zlé časy, všetko sa raz skončí. A niekedy bez toho, aby sme sa o to sami pričinili, či dokonca o to stáli...
Hlavnú hrdinku Anetu spoznávame ako pomerne nedocenenú osobu. Kolegovia ju vnímajú ako šelmu, najlepšia kamarátka Magda si zakaždým prisvojí pozornosť okolia namiesto nej, mama jej nezabúda pripomínať vek na vydaj, otec dáva prednosť druhej rodine a ani jej platonická láska Peter si neuvedomuje, čo k nemu vlastne cíti... Nuž, koho by to nenaštvalo? Pritom ako každý človek, aj Aneta túži, aby niekto uznal jej kvality, poskytol jej pocit bezpečia a plnohodnotného domova. Ťažká situácia ju chvíľami núti podľahnúť sebaľútosti, no postupne aj pre ňu začne svitať na lepšie časy.
Aneta sa musí vyrovnať aj s neľahkým detstvom. Otec jej nikdy nedal najavo rodičovskú lásku, nepekné slová na jej adresu sa vpísali do krehkej detskej duše a mali na ňu vplyv aj v dospelosti. I to je nepochybne dôvodom, prečo okolo seba vybudovala pevný obranný múr. No ten zároveň slúži aj ako isté meradlo kvality – komu sa cezeň podarí dostať a zapáliť v Anete plameň lásky a túžby, bude pre ňu ten pravý...
Lena Riečanská nesklamala. Zhostila sa neľahkej úlohy a zvládla ju na výbornú. Z nie celkom sympatickej postavy, plnej vnútorných démonov, sa jej podarilo vykresať autentickú osobnosť, akou je azda každý z nás – s množstvom dobrých i zlých vlastností. Nebojí sa ukázať človeka v pravom svetle, hoci nastavené zrkadlo nemusí vždy ponúknuť iba lichotivý odraz. Nikdy mi nebolo lepšie je otvorený, úprimný príbeh o hľadaní spriaznených duší, ale i seba samého.
